Šimon Marinčák Livres

Kolektív autorov z Katedry histórie FF TU a zo Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV v Bratislave sa vo svojej publikácii zameriava na dôležité aspekty vzťahov medzi Uhorským kráľovstvom a Rímskou kúriou od preduhorského obdobia po koniec 17. storočia. Autori čerpajú z vlastného výskumu v Vatikánskom apoštolskom archíve a okrem teoretického výkladu komunikácie medzi Uhorskom a Rímom prinášajú aj konkrétne pramene, ktoré obohacujú historický vývoj na Slovensku. Š. Marinčák potvrdzuje na základe prameňov využívanie latinskej liturgie Konštantínom a Metodom na Veľkej Morave. Vladimír Rábik objasňuje komunikačné prostriedky medzi Uhorskom a Rímom a ich význam pre slovenské dejiny. Miloš Marek sa zaoberá systémom registrov vo Vatikánskom archíve, zatiaľ čo Zuzana Lopatková podrobne analyzuje politicko-náboženské pomery 17. storočia a systém vymenovávania nitrianskych biskupov. Záver publikácie zdôrazňuje význam výskumu vo Vatikánskom archíve pre slovenské dejiny, pričom edičné a odborné spracovanie prameňov potvrdzuje jeho nenahraditeľnosť.

Jedna, svätá, všeobecná a apoštolská cirkev, ktorú založil Ježiš Kristus, je dnes inštitúciou objímajúcou obrovské kultúrne bohatstvo, ale aj veľkú rozmanitosť. V kultúrno-religióznom prostredí Slovenska sa pod názvom východná cirkev vníma len cirkev byzantská, pravoslávna či gréckokatolícka. Ide však len o malý zlomok toho kultúrno-religiózneho bohatstva, ktoré reprezentuje kresťanský Východ a čo nazývame východnými cirkvami. Táto kniha sa pokúša čo najprehľadnejším spôsobom priblížiť slovenskému čitateľovi problematiku vzniku východných kresťanských cirkví, ich rozmanitosť a bohatstvo cirkevnej tradície, ktorá siaha až do apoštolských čias a dodnes je súčasťou európskej a svetovej civilizácie a kultúry, ktorej sme aj my dedičmi a integrálnou súčasťou.

Kniha s názvom Fulianka, ako naznačuje jej názov, prináša informácie o málo známej obci v srdci Šariša. Hoci sa obsahovo sústredí na históriu obce, spracovaním presahuje svoj názov. Kniha prináša informácie nielen o obci, ale aj o širšom okolí s presahom na reálie celej krajiny. V prvej časti sú spracované praveké dejiny centra Šariša, ktoré vychádzajú zo zistení všetkých doteraz vykonaných archeologických výskumov. Stredoveké a novoveké dejiny sú spracovaná rovnako podrobne s využitím prameňov nielen zo slovenských, ale aj zahraničných archívov, vrátane archívu rodu Kapiovcov, do vlastníctva ktorých spadala aj Fulianka. Kultúrne premeny sú naznačené v kapitole o novodobých dejinách, ktoré boli rovnako búrlivé ako tie predchádzajúce. Obsahovo knihu dotvárajú kapitoly o náboženskom živote v obci, ale aj o rôznych zvyklostiach a obyčajoch, ktoré boli súčasťou života našich predkov nielen vo Fulianke, ale aj v celom Šariši. Pohľad na obec a región dotvárajú dve miestne povesti a bohatá obrazová príloha.

Slovenský Kalvínsky Žaltár je dielom slovenských kalvínov z východného Slovenska z polovice 18. storočia, ktoré je doteraz známe skôr informatívne najmä z vedeckých a odborných článkov, no širšia verejnosť sa s ním priamo nikdy nestretla. Ide o bohoslužobnú knihu, ktorá z hľadiska svojho prekladateľského významu patrí ku klenotom prekladateľskej duchovnej literatúry Slovákov. Cieľom vydania slovenského kalvínskeho Žaltára z roku 1752 je sprístupniť text v diplomatickom prepise. Súčasťou vydania je monografické spracovanie fenoménu kalvínskeho (resp. ženevského) Žaltára v slovenskom prostredí. Autori štúdie sa venujú jeho štruktúre, použitiu a miestu v kalvínskej duchovnej kultúre na Slovensku, historickým a jazykovým reáliám vzniku prekladu slovenského Žaltára.

Knižná publikácia Pohľady do problematiky cyrilskej písomnej tradície na Slovensku obsahuje výsledky viacročného vedeckého bádania duchovnej kultúry a písomnej tradície spätej s byzantsko-slovanským prostredím na Slovensku. Tento výskum sa už viac ako dve desaťročia uskutočňuje v Slavistickom ústave Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied. Prítomný monografický súbor štúdií predstavuje vedecké kompendium, ktoré nadväzuje na výskumy prezentované v rámci medzinárodnej pramennej vedeckej série Monumenta byzantino-slavica et latina Slovaciae. Monografia tak ponúka súbor pohladov na diskurzy o kontinuite a diskontinuite byzantského obradu na Slovensku. Výsledky svojich výskumov kolektív autorov pod vedením slavistu Petra Žeňucha dokumentuje na celom rade doposiaľ málo známych alebo takmer neprebádaných písomných prameňov. Na ich základe možno aktualizovať mnohé doterajšie i a uniatizme aj v kontexte zaužívané výklady o byzantsko-slovanskej tradícii na Slovensku, o jej latinizácii, pravoslavizácii a kultúrno-historického vývinu do konca 18. storočia. Kolektív autorov ponúka odborníkom i širokému okruhu záujemcov o jazykovo-kultúrnej rozmanitosti byzantskej cirkvi slovanskej tradície pod Karpatmi na Slovensku.