Jozef Kollár Livres

Jozef Kollár hneď svojím literárnym debutom Nedorozumenie natoľko upútal, že dostal v roku 1994 Cenu Ivana Kraska. Medený vlas je súborom viac ako tridsiatich krátkych poviedok, z ktorých niektoré sa objavili aj v autorovej prvotine. Na malej (často dvojstranovej) ploche sa v nich odohrávajú každodenné príbehy obyčajných ľudí, ktorých námety prezrádzajú blízkosť s Kollárovou žurnalistickou praxou. Jednoducho stavané príbehy prekvapujú pointou derúcou sa spod návalu bežných príhod a v rozprávaní postáv ožívajú sny, symboly a znamenia. Jozef Kollár si naplno uvedomuje, že keď sa na bežnú udalosť pozerá z neobvyklých uhlov pohľadu, dostáva magické čaro

Prvá kniha rozhovorov s Mekym Žbirkom v ktorej sa dozviete všetko o detstve, o jeho rodičoch, bratoch, priateľoch, prvých krokoch v hudbe, o bratislavskom Korze, skupinách Modus, Limit, o priateľkách, láskach, cestovaní, sťahovaní do Prahy, o jeho rodine a vobec všetkom, čo má rád.

Čo sa stane, keď kocúrovi Murovi chutia viac medovníkové srdcia ako myši? Čo sa stane, keď myšiakovi Timovi chutia viac vtipné verše ako syry? A čo sa stane, keď Cyril Veršovič Prvý musí písať svoje básne odznova? Naozaj zje myšiaka Tima, až ho chytí? Jedno je isté: začne sa veľká detektívna naháňačka! Vyhrá ju ten, kto vypátra najviac vyhryzených písmeniek a vráti ich do Cyrilových básničiek. Interaktívna knižka pre malých aj veľkých výmyselníkov.

Tři malí broučci uvíznou v lahvi plující dolů potokem a nedobrovolně se tak vydávají na cestu plnou dobrodružství. Příběh má poměrně silnou ekologickou rovinu a nabádá děti k ochraně přírody.

Dvojknižka a dvojcédečko Miniromány je výsledkom spojenia snáh Artfora a Slovenského rozhlasu: 35 v priemere trojminútových textíkov, 35 asi trojstranových nahrávok. Alebo naopak. Na tom koniec koncov nezáleží. Dôležité je, že na Slovensku sa píše.

Príbehy v tejto knihe sa skladajú z 13 textových obrazov, akéhosi leporela pre dospelých, z ktorých každý je uzatvorenou, často absurdnou, ale vonkoncom nie až takou vzdialenou výpoveďou o našom reálnom svete. Takto charakterizuje svoju novú knihu sám autor, úspešný novinár a spisovateľ. Presne takéto sú napínavé, neuveriteľné, často až drásajúce príbehy v poviedkach, napr. Saxofón, Sťahovanie otca, Osem sekúnd, Keď vypnú prúd, Tak ju zabi - až po spolužitie s transvestitom v poviedke On je niekto iný...

Dvojnásobný majster ČSSR v cyklistike Robert Hutyra sa v roku 1983 rozhodol s rodinou opustiť republiku. Nebolo to jednoduché rozhodnutie, no po odmietnutí spolupráce s Štb, pociťoval zo strany vládnucej triedy šikanu a navyše v socialistickom zriadení, kde všetko patrilo všetkým a nikto nebol za nič zodpovedný, nemohol rozvinúť svoj podnikateľský talent. Na cestu za železnú oponu si vybral teplovzdušný balón. Veľké dobrodružstvo sa odohralo v noci zo 6. na 7. september. Keď ich zachytila pohraničná hliadka, boli už v bezpečnej výške a po 55 minútach zosadli v rakúskom vinohrade blízko dedinky Falkenstein. Spôsobov ako uniknúť železnú oponu bolo viacero. Nie všetky mali šťastný koniec. Autor v druhej časti knihy podáva svedectvo nielen o útekoch cez našu hranicu, ale aj o útekoch cez Berlínsky múr, ktorý bol desaťročia symbolom rozdelenia nemeckého národa.

Šedesátá léta minulého století. V socialistickém Československu komunistická strana upevňuje svoje vedoucí postavení. O mocenský vliv ve státě a rovnocenné postavení usiluje i Ministerstvo obrany ČSSR. Informace mají cenu zlata. Kontrarozvědka proto pověří jistého pražského psychologa, aby v praxi vyzkoušel svůj dlouho chystaný projekt dětských agentů. Podle jeho slov jsou děti nejlacinější „materiál“ pro sledování a odposlouchávání. Vybírají se mimořádně inteligentní chlapci ve věku od devíti let z chudých rodin, přičemž každý z nich vyniká v něčem jiném. Cílem projektu financovaného ministerstvem obrany, o kterém ví jen úzká skupina lidí, je zajistit si pro případ potřeby kompromitující informace o protivníkovi. Sověti tento záměr nejprve zamítají, po prvních úspěšných výsledcích v Československu však začínají s výcvikem malých špionů i oni. Podobné výcvikové programy nakonec probíhaly patrně v celé Varšavské smlouvě. Po pádu železné opony byly všechny relevantní materiály skartovány. Zůstalo jen svědectví člověka, který byl jedním z československých dětských špionů.