Michal Habaj Livres

Válka byla konstantou života starověkých Řeků, prostředím, v němž vznikala proslulá díla architektury, krásné literatury, filozofie nebo politického myšlení. Peloponnéská válka mezi Spartou a Athénami v letech 431–404 př. n. l. přivodila smrt mnoha lidí i mnoha nadějí. Po stručném úvodu o pramenech představuje tato kniha význam války v životě starověkých Řeků a způsoby válčení na zemi i na moři. Poté popisuje události pěti desetiletí od perské invaze do Řecka po vypuknutí války, jednotlivé etapy tohoto konfliktu až po kapitulaci Athén a nakonec líčí, jak Sparta se svým vítězstvím naložila. Knihu uzavírají životopisy Sparťanů a Athéňanů, kterým ve válce připadla nejvýznamnější úloha.

„Rytmus tejto knihy je založený na experimente so životom, nie textom. Titul vychádza z neexistujúcej tradície, na jej konci je eponymický raj, jej počiatok sa stráca v nedohľadne. Odkazuje tiež na gesto mojej debutovej básnickej zbierky: v tomto zmysle sa pre mňa kruh uzatvára na tom najmenej očakávanom mieste. Pokúsil som sa svoj život uchopiť, zvrátiť a opustiť – spojiť prostredníctvom jogovej praxe, meditácie, pôstu, lucidného snenia, dychových cvičení, očistných techník, tantrizmu a vnútorných rituálov do jedného celku s básnickou tvorbou. Výsledkom sú básne tejto knihy, ktoré popri svojej dokumentárnej funkcii môžu slúžiť ako pramenný zdroj ďalšieho výskumu v oblasti vied o človeku a spoločnosti. To je všetko, čo im prislúcha – s ohľadom na budúcnosť poézie, z tej istej perspektívy sa môžu spolupodieľať na priamej premene sveta a človeka v ňom. Riziká i bonusy zvolenej metodológie zhodnotí nezávislý pozorovateľ (civilizácia iného druhu).“ Michal Habaj

Prostorem básní je pustina vnějšího světa, kterou nedokážou uspokojivě plnit neonové bary, řecké restaurace ani sídliště. Proniká do nitra subjektu, který se nedokáže vůči průsakům zvenčí nijak bránit.

Písmo, mestá, lode, víno, spracovanie železa – to sú len niektoré z vymožeností, ktoré Feničania rozšírili v Stredomorí. Hnaní odvahou a snahou po zisku sa príslušníci tohto národa plavili na malých drevených plavidlách v ústrety nepoznaným krajom. Cestu si v ďalekých krajinách nekliesnili pomocou zbraní, ale svojou prešibanosťou a šikovnosťou. V staroveku ich bolo vidieť a počuť na každom významnejšom prímorskom trhovisku, až kým ich nepohltil helenistický a rímsky svet. Bohato ilustrovaná kniha sprevádza čitateľa fascinujúcim príbehom fenických dejín. Spolu s čitateľom prekonáva úskalia plavieb fenických moreplavcov, navštevuje fenické mestá, zakladá Kartágo, Cádiz, či Palermo, privádza ho do Egypta, Asýrie, Izraela, Ríma a antických Atén, ale najmä dáva význam tejto, dnes už takmer zabudnutej, civilizácii.

Generator x_2 je experimentálna textová stratégia druhej generácie. V mene technologického vývoja sa vracia k odvrhnutým formám, technikám a metódam analytického umenia a kompozičných vied, ktoré skúma v nových, umelo vytvorených a spontánne udržiavaných prostrediach de/regulovanej básnickej tvorby. Biosemiotické aktivity Generatora sú známe doma i v zahraničí najmä vďaka kontroverznej ságe Hmlovina, vydanej na sklonku 20. storočia. Nadácia G X, otcovia zakladatelia: Michal Habaj, Peter Macsovszky a Peter Šulej

V centre projektu Korene neba. Básne z posledného storočia (2000) tak už stojí sugestívny spor, keď Habajov subjekt za fascinujúcou metareálnou povahou prítomnosti objavuje eróziu zmyslu a vníma aj dezertifikáciu vlastnej citlivosti. "Ak sa v jednej básni pýtam „voda prenáša obraz čiernobiely či farebný?“ je to autentická a úprimná otázka, na ktorú som v danej chvíli nevedel odpovedať. A ak si odpovedám „pozri v starých knihách, pozri na starých maľbách“ je to dôsledok toho, že metarealita – a mediálna realita je jednou z jej nohých tvárí – je bližšie „poruke“ než realita sama. A vo svete, o ktorom píšu Korene neba, je touž aj jediná možnosť, ako sa dozvedieť pravdu o veciach, ktoré kyborg pozná už iba zo starodávnych kníh, malieb alebo videozáznamov. A kyborg nie je budúcnosť, kyborg dnes klíči priamo v nás." - Michal Habaj

Generátor X: je virtuálny konštrukt rannoposthumanoidných foriem života, produkt čírej kvality z nehrdzavejúcej ocele vyvinutý v Laboratories Garnier ako prvý z radu literárnych übermensch. Na jeho výrobe sa podieľali špičkoví teoretici z okruhu "Fundamentálnej poézie", génoví inžinieri spoločnosti "The Cyborgs Cosmetic Studio Alive" a niekoľkí v ilegalite pracujúci mechanici mimozemského pôvodu. Projekt podporila americká vláda, je súčasťou tajného programu "Milénium", ktorý zastrešuje od roku 1997 NASA. Produkty Generátora X mediálne propagujú členovia chlapčenskej formácie Lunetic, mladučká popová hviezdička zo Slovenska Petra Jurinová a televízia Markíza. Básne zo stajne Generátora X boli publikované vo vychytených literárnych periodikách Pulz a Romboid. Slobodný, bezdetný, nevojak so zmyslom pre militantné pouličné veršotepectvo. Záľuby: sex, gastronómia, astronómia. Obľúbená farba: šedá ako mŕtvy televízny kanál. Obľúbené číslo: Ludolfovo. Obľúbený film: Titanic. Najdôležitejší ľudia 20. storočia: Heidegger a Madonna. Veľký fanúšik prvého československého kyborga Karla Gotta.

Reedícia prvých štyroch zbierok autora: 80-967760-4-5 (1997), Gymnazistky. Prázdniny trinásťročnej (1999), Korene neba. Básne z posledného storočia (2000), Básne pre mŕtve dievčatá (2003).

Od zbierky Gymnazistky básnik hľadá spôsob, ako vysloviť vlastnú životnú skúsenosť s presahom do súdobých kultúrno-civilizačných procesov. Ťažiskovými látkami sú premena životnej reality na metarealitu a odrazy tohto procesu v emocionálnej, myšlienkovej a telesnej stavbe súčasného človeka. Voyeursky zameraný subjekt putuje emblematickými priestormi konzumnej kultúry (obchodné centrá, kaviarne, diskotéky etc.), a pretože relevantný zásah do reality sa ukazuje ako nemožný, vo svete stotožnenom s karaoke štúdiom nachádza uspokojenie v ambivalentnom, obdivno-ironickom komentovaní diania a najmä v estétskom rojčení nad opojno-úzkostnými možnosťami civilizácie. Habajove texty sú tak často skôr epicko-reflexívnymi projekciami a víziami než záznamami autentických zážitkov či intímnymi spoveďami. Subjekt sa štylizuje do postavy prvého básnika-kyborga, čo možno vnímať ako nový variant vešteckej roly básnika (Rédey). Umožňuje mu to najprv vysloviť opojenie z podnetov, ktoré postindustriálna informačná civilizácia ponúka rozvíjaniu ľudských daností (senzibilita, imaginácia, pamäť etc.). Rozpoznanie recyklačného charakteru a evidencia znepokojujúcich efektov dnešnej kultúry však postupne do nadšenia primiešava aj nostalgiu za arkadicky vnímanou minulosťou. Pod povrchovou kyberpunkovou inštrumentáciou možno v Habajových textoch čoraz intenzívnejšie začuť aj melancholický podtón atmosféry fin de siecle.