Jakub Drábik Livres

The 1968 invasion of Czechoslovakia by Warsaw Pact forces marked a pivotal moment in Cold War history, abruptly ending the liberalization efforts led by Alexander Dubček. This book explores the international implications of the crisis, examining how it not only stifled reform in Czechoslovakia but also affected the cohesion of the communist bloc and shaped Soviet foreign policy. By bringing together diverse experts, it aims to reignite discussions on the Prague Spring, its causes, developments, and lasting effects within a broader global context.

Za fašistov už boli označení takmer všetci. Termíny „fašizmus“ a „fašista“ patria k najpoužívanejším termínom druhej polovice 20. storočia a okrem iného v našom slovníku plnia funkciu univerzálnej nadávky. Historik Jakub Drábik vo svojej knihe objasňuje, čo fašizmus v skutočnosti je, ako ho definovať, koho možno za fašistu označiť, ako sa fašizmus navonok prejavuje i čo z toho všetkého vyplýva. Rôzne národné mutácie fašizmu sa objavili v každej európskej krajine, milióny ľudí fašistov volili v slobodných a demokratických voľbách. Mnohým sa zdala fašistická vízia a sľubovaný nový poriadok lákavé. Nedokázali rozkódovať nevyhnutne genocídnu podstatu fašizmu. Prvá veľká kniha svojho druhu v slovenskom jazyku vysvetľuje dôležité pojmy aj konkrétne prejavy fašizmu. Objasňuje motivácie a ideológiu fašistov a vysvetľuje, ako je možné, že milióny ľudí vábeniu fašizmu podľahli a žili, poslúchali, pracovali, obetovali sa, bojovali a umierali v službách jednej z najzhubnejších ideológií ľudských dejín. Na príklade štyroch európskych krajín (Taliansko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Československo) ukazuje, ako fungovali historické fašistické hnutia a režimy a v rozsiahlej samostatnej kapitole vysvetľuje i peripetie a transformáciu fašizmu po druhej svetovej vojne až po dnešok.

Sir Oswald Mosley byl v britské a v menší míře též v evropské politice přítomen prakticky po celé dlouhé století. Byl při většině klíčových událostí meziválečného období a udržoval styky s nejvýraznějšími osobnostmi své doby – Benitem Mussolinim, Adolfem Hitlerem a Franklinem D. Rooseveltem, stejně jako s Nevillem Chamberlainem nebo Winstonem Churchillem. „Proslavil“ se však zejména jako zakladatel a vůdce nejvýznamnějšího britského fašistického hnutí – Britské unie fašistů. Mosleyho životopis provede čtenáře nejen jeho životem, ale plasticky vykreslí i pohnuté britské a evropské dějiny minulého století.

V knihe Pády impérií sa tím historikov, archeológov a politológov ponára do komplexných súvislostí, ktoré stáli za pádmi najväčších svetových impérií, od starovekého Egypta po pád mocnej britskej koloniálnej ríše. Kniha nielen odhaľuje dynamiku a faktory – politické, ekonomické, environmentálne a sociálne – ktoré viedli k týmtokolapsom, ale skúma aj otázku, či sú dnešné veľmoci ako Spojené štáty, Rusko alebo Čína na prahu podobného osudu. Mohli byť vojny, vnútorné krízy, ekonomická nestabilita alebo klimatické zmeny príčinou úpadku obrovských svetových ríši? A čo môžeme z týchto historických príbehov vyčítať pre súčasnosť? Každá kapitola ponúka dejiny konkrétnej ríše a analyzuje jedinečnú kombináciu faktorov, ktoré viedli k jej úpadku a pádu. Od starovekých ríš Mayov a Ríma až po novšie príklady španielskeho a sovietskeho impéria uvidíte, ako súhra geografie, životného prostredia, politiky, hospodárstva a kultúry formuje osud týchto kolosálnych celkov. V čase, keď národy prekonávajú zložité problémy globalizácie, klimatickej krízy, neustále sa vracajúcich vĺn epidémií a vnútorných rozporov, nám lekcie z histórie pripomínajú krehkosť moci a dôležitosť odolnosti, prispôsobivosti a predvídavosti. Na pády impérií sa totiž dá pozerať aj inak – ako na transformáciu od starých, nefungujúcich a rigidných štruktúr, ktoré sú naďalej neudržateľné, k niečomu novému a lepšie fungujúcemu.

Rozsáhlá kolektivní monografie, společný projekt předních českých a slovenských historiků, se v roce 100. výročí vzniku Československa zabývá politickým, hospodářským a sociokulturním vývojem v prvorepublikovém Československu, Evropě a zámořském světě (Severní a Jižní Amerika, Asie) mezi dvěma světovými válkami. Opomenuty nejsou významné meziválečné fenomény – v první řadě komunismus, fašismus a nacismus, jež se na konci třicátých let podílely na zkáze evropského kontinentu a na zavlečení světa do zničující války.

Britskou unii fašistů (BUF) založil Sir Oswald Mosley 1. října 1932. I když byla největší britskou fašistickou stranou, nikdy se nepřiblížila významu svých německých a italských protějšků a po zákazu britské vlády v červnu 1940 ukončila svou činnost. Přesto vzbuzuje značný badatelský zájem, neboť ideologové BUF dokázali vyvinout ucelenou ideologii a racionální politický program, založený na směsi Lamarckovy genetické teorie, Spenglerových úvah o úpadku Západu, Nietzscheho vitalismu a Shawovy vize "nového člověka". Ústředním tématem ideologie BUF byl mýtus o znovuzrození. Černokošiláři byli přesvědčeni, že "éra demokracie" skončila a jejich země potřebuje znovuzrození prostřednictvím korporativního státu. Starou, zkorumpovanou demokracii chtěli nahradit kvalitativně lepším fašistickým systémem založeným na vůdcovském principu. Mosleyho muži se viděli jako elitu, která měla vést národ zpět na výsluní. Monografie analyzuje fašistický mýtus o znovuzrození v ideologii a propagandě BUF, poukazuje na aktivismus a entusiasmus členů hnutí a dokládá, že víra v tento mýtus byla u mnoha z nich autentická. Kapitoly popisující fašistickou symboliku demonstrují, jak hluboce byli Černokošiláři "ponořeni" do myšlenek fašismu a jak silná byla jejich víra v nevyhnutelnost radikálních řešení. Tyto detaily dokazují, že politický aktivismus fašistů přesahoval běžnou demokratickou praxi a že fašismus byl mnohem nebezpečnější, než se může zdát.

Historické texty ukazujú, že naši predkovia čelili rovnakým dilemám ako my dnes. Kresťanskí svätci mohli vykonávať interrupcie a stredovekí mnísi si adoptovali deti. Začiatok novoveku sa spája s upaľovaním bosoriek, pričom najnovšie výskumy naznačujú, že za touto krutou činnosťou môže byť „marketingové" súperenie cirkví. Kniha zachytáva významné historické príbehy od praveku po 20. storočie a prináša najnovšie informácie od historikov a archeológov. Hrdinami sú známe osobnosti ako Adolf Hitler, Winston Churchill, „Červený barón", Marcus Aurelius a Ján III. Sobieski. Jednotlivé časti sú vhodné na čítanie pri krátkej prestávke alebo pri vychutnávaní rannej kávy, pričom sa môžete venovať aj obľúbeným príbehom dlhšie. Zaujímavé fakty zahŕňajú, že pravekí lovci nekopali mamutom pasce a „ropou" staroveku bolo drevo, ktoré ovplyvnilo históriu tisícky rokov. Rímska ríša existovala dlhú dobu, a jej koniec nemusel byť spôsobený len vpádmi barbarov, ale aj epidémia „bratranca" eboly. Mŕtvi vojaci z napoleonských vojen sa stávali zdrojom žiadaných zubných protéz, pričom populárne boli „zuby od Waterloo".

Dejiny sú MEGA je zbierkou fascinujúcich a často prehliadaných epizód z histórie – od pozoruhodných žien a výnimočných mužov až po neuveriteľné zvieratá, nadprirodzené bytosti a príbehy hrdinstva a odvahy. Pútavé, zábavné a miestami i vtipné rozprávanie robí slovenské a svetové dejinyprístupnými a ponúka čitateľom a čitateľkám možnosť preskúmať minulosť v úplne novom svetle. Inými slovami, epizódy z rozhlasovej relácie HistoryCheck_FM ukazujú, že dejiny sú naozaj MEGA!