Ondrej Štefánik Livres

Kniha Pštrosí muž je súhrnom poviedok o krotení Krakena, o láske, hneve, hlasoch v hlave, nevyspytateľných hračkách a o Tme, ktorá mlčí.

Nebol by to Štefánik, keby cez minulosť nepriniesol prenikavý a detailný pohľad na súčasnosť. Slovenskú minulosť približuje čitateľovi cez prizmu profesora na gymnáziu, dejepisára, ktorý s neskutočnou precíznosťou glosuje nielen slovenské dejiny, ale aj malicherný svet gymnaziálnych profesorov. Učiteľ dejepisu na bratislavskom gymnáziu, ktorý prišiel v detstve o rodičov, sa ocitá v bizarnom svete novodobých sirôt, z ktorých každá vyjadruje svoju osamelosť osobitým spôsobom. Doposiaľ prednášal študentom udalosti uplynulých dejín a zrazu na prahu štyridsiatky zatúži vniesť do svojho života čosi výnimočné, čo by ho posunulo vpred. Uväznený v histórii ľudstva a spútaný vlastnou minulosťou baží po zmysluplných medziľudských vzťahoch, po blízkosti druhého človeka. Naráža pritom na ďalšie siroty vo svojom okolí, či už skutočné, alebo v prenesenom zmysle slova, ktoré takisto pátrajú nielen po svojej identite, ale aj po identite súčasného Slovenska.

Bezprsté mesto je súčasný mestský román s detektívnou zápletkou. Hlavný hrdina Edo si úzkostlivo stráži svoju osobnú slobodu a takzvaný blahobyt, pričom ignoruje nároky doby. Jeho vzťahy stroskotávajú na nevyzretosti a neschopnosti splniť akýkoľvek záväzok. Celé hodiny trávi filozofovaním vo svojom obľúbenom kresle, poprípade rozhovormi s mafiánom Paulim ako štamgast v istej bratislavskej krčme. Po sérii nezmyselných vrážd sa stáva jedným z hlavných podozrivých a začína pátrať na vlastnú päsť. Do jeho navonok bezstarostného života sa začne vkrádať depresia, zmätok a stres, až sa nakoniec zapletie do osídiel konšpirácií 
a vlastnej paranoje. Kniha je plná napätia, humoru a postrehov, v ktorých sa odrážajú nádeje, ale aj zlyhania a frustrácie dnešných tridsiatnikov. Román tvorí panoptikum zaujímavých postáv, šialených postavičiek a najmä ľudí, ktorí strácajú vo svete orientáciu.

Som Paula je román zo súčasnosti, aký by sme v dnešnej literatúre ťažko hľadali. Popisuje rozklad nášho sveta, jeho prirodzených a životne dôležitých štruktúr, sebazáchovných mechanizmov, vzťahov a indentifikácií, ľudského poriadku a zmysluplného bytia vo svete. Robí to prostredníctvom nenútených obrazov každodennosti. Je to aj rodinná dráma, neviditeľnými vláknami poprepájaná s celou spoločnosťou a samotným človekom. Chorobné symptómy doby popisuje Štefánik nemilosrdne presne. Ukazuje nám, kým sme, kým sme sa stali, kým sme sa nechceli stať, kým by sme sa mohli stať, kým sme boli a už nikdy nebudeme. Ukazuje nám, čo všetko sme stratili, o čo sme prišli a čo sa nám už nikdy nepodarí vrátiť späť. Štefánikov román je aj diagnózou, aj varovaním. Už samotná téma rodiny, ako sa jej Štefánik chopil, je netradičná. Nie sú tu nijaké klišé a staromódne pózy. Iba čistý, presvedčivý, nekompromisný realizmus. Štefánikove postrehy a pozorovania sú objavné a prekvapujúce, prináša román, na ktorý sa nezabúda a nezabudne, pretože sa v ňom snúbi talent s neobyčajnou invenciou a originalitou.