Peter Gregor Livres

Zbierkou básní Potreba visieť sa nám predstavuje príslušník najmladšej literárnej generácie, štyriadvadsaťročný absolvent FFUK v Bratislave Peter Gregor. V tejto zbierke, ako to už pri debutoch býva, na mnohých miestach možno po formálnej stránke či v životnom pocite vystopovať výraznévplyvy takých básnických velikánov, ako Majakovskij, Jesenin či z našich Ľudo Ondrejov. Tieto vplyvy však nemožno Gregorovi vyčítať, práve naopak, o čo silnejšie krídla básnika vynesú do výšok, o to býva vyšší jeho vlastný vzlet. Jeho verše (z rokov 1962—65) sú produktom zrážky so životom, vyjadrením z toho vyplývajúceho životného pocitu a snahou nájsť riešenie. Pijanské motívy tu neznamenajú únik ani samoúčelné hry, ale riešenie konfliktovej životnej situácie. Ako sám autor hovorí, je to struna, ktorá hrá, keď ostatné praskli. Ale predovšetkým sú to verše, ktoré chcú provokovať, burcovať z ľahostajnosti a netečnosti nielen literárnej, ale i životnej. Do literatúry vstupuje básnik, ktorý nepatrí do žiadnej literárnej skupiny, sleduje svoj vlastný program a tak originálnym hlasom dopĺňa polyfóniu súčasnej slovenskej poézie.

Rozhovory s Petrom Gregorom vychádzali v denníkoch, časopisoch a zborníkoch od začiatku sedemdesiatych rokov. Dominujú témy autorskej tvorby, literatúry a umenia, postoja umelca k dianiu v spoločnosti, ale aj móda, ženy či Dunaj. Takmer v každom rozhovore sa ho redaktori pýtajú na jeho impozantný a nápadný zovňajšok a zakaždým ponúka inú odpoveď. Vskutku, Gregor sa vždy majstrovsky obliekal. Súhra topánok, nohavíc, saka, košele, hodiniek, účesu, okuliarov, tabatierky, zapaľovača či spony do kravaty a svojho času aj súhra oblečenia s veľkou dogou, bola vždy dokonalá. K tomu všetkému vlastnil a pestoval telo a chôdzu, ktoré nedovolia karikovať nespočetné kombinácie odevov. Sám však na túto tému hovorí: „Pre satirika naozaj nie je ani výhodné, ani bezpečné byť nápadným len svojím oblečením. Vystavuje sa riziku, že ho satirici budú považovať za módneho satirika a módni panáci za satiru v móde.“

Výber z takmer päťdesiatročnej tvorby si autor zostavil a pripravil na vydanie ako labutiu pieseň básnika. Jeho ironicko-sarkastické a filozofické videnie sveta je prítomné aj v jeho poézii, kde dominujú motívy partnerských vzťahov, lások, rozchodov, bolesti, osamelosti, smútku, depresie, staroby a smrti.

Antologie z poezie současného slovenského básníka a dramatika obsahuje texty, které vznikaly v letech 1968-2000. Gregorova poezie, často ozvláštněná aforismem a svébytným humorem, připomínala v průběhu šedesátých let pozorovatele, který zaujímá vůči společnosti spíše stylizovaná gesta, vyjádřená ležérními, přesto však provokativními postoji, avšak v žádném případě se nepokouší hledat vlastní autenticitu. Tyto názory se autor snažil demonstrovat i v letech normalizace, i když je musel zbavit jakéhokoli polemického náboje. Snad i z tohoto důvodu se soustředil na zachycení básnických portrétů známých i méně známých osobností ze světových dějin a kultury nebo na medailónky literárních postav. V další etapě Gregorova vývoje pak dostává přednost především vyhraněná skepse, která tvoří základ jeho filozofického pohledu na existenci člověka i na prostředí, v němž žije.

Táto reprezentatívna kniha predstavuje výber z takmer štyridsiatich rokov tvorby v žánri aforizmu, ktorý básnik, dramatik a satirik Peter Gregor publikoval zväčša časopisecky. Je rozčlenená na päť tematických častí, od názorov na umenie, niektoré existenciálne otázky, lásku, spoločenské pohyby až po privatissimo. Cez mozaiku zdanlivo nesúvisiacich, autonómne fungujúcich viet predstavuje autorov etický, myšlienkový, sociálny i citový obzor. Knihu komponoval nielen ako topografiu ega, ktorá rozhodujúco vypovedá o spôsobe vnímania života, ale aj ako príbeh - autorský i ľudský. "Lebo človek," ako píše na margo publikácie P. Gregor, "sa ako piesok v starodávnych hodinách vždy presýpa do toho, čo robí, len s tým fatálnym rozdielom, že pieskové hodiny obrátiť možno".

Zbierka najnovších aforizmov básnika, dramatika a satirika Petra Gregora. Fuj, ty naozaj nepoznáš mieru, pohoršil sa okoloidúci, keď uvidel opitého Majstra ležať v jarku. Že sa nehanbíš, odpľul si a namáhavo fučiac, kráčal, kráčal, kráčal. Čiu mieru? prebral sa Majster z mrákot a vzlietol.

Literárnu tvorbu P. Gregora dopĺňa prozaická knižka Denník nebožtíka, ktorá je ironickým hodnotením súčasnosti.

Utrpenie Mikuláša Horna zobrazuje muža v stredných rokoch, ktorý sa v šedivej jednotvárnosti každodenného stereotypu manželského života bezhlavo, vášnivo zamiluje, pričom získava novú osobnú skúsenosť. Uvedomuje si trpkú príchuť vlastného mileneckého šťastia, ktoré nedokáže postaviť na bolestnom zraňovaní a nešťastí najbližších. Ako človek so zmyslom pre zodpovednosť tragicky naráža na múry konvencií a kresťanskej morálky. Poviedka bola v čase jej vzniku publikovaná v časopise, v zdramatizovanej podobe ju uviedol Československý rozhlas – štúdio Bratislava.

Zbierka pripravená roku 1982, ale z ideovo-politických dôvodov nemohla vyjsť

Zbierka humoresiek, mikropoviedok, satír i aforizmov, v ktorej autor podrobil nekompromisnému pohľadu mnohé neduhy niekdajšieho režimu, ale aj negatívne javy tzv. novej spoločnosti.