Peter Kónya Livres

Monografia jedného z najstrašnejších súdov v Uhorsku.

Zborník prác z medzinárodnej vedeckej konferencie ... na počesť martýrov Melchiora Rakovského a Krištofa Okoličániho 7. a 8. júna 2007 v Martine

Odborné príspevky, ktoré čitateľom a najmä záujemcom o históriu predkladá uvedená kolektívna monografia, sú zhodnotením a charakteristikou situácie politického, vojenského a hospodárskeho života v období kuruckých povstaní v priestore vtedajšieho Uhorska, Moravy, Sliezska a ich vplyvu na všetky vrstvy obyvateľstva. Samotné texty sú doplnené čiernobielou obrazovou prílohou.

Pohnuté osudy kuruckého generála Juraja Ottlyka V našich dejinách je mnoho významných osobností, ktoré sa preslávili na poli politiky, umenia, kultúry, cirkvi, literatúry, vedy či v inej oblasti spoločenského života. Dlhý je aj zoznam tých, čo získali slávu ako vojaci v celom rade vojen, povstaní, revolúcií a iných bojov. Jedným z nich bol generál Juraj Ottlyk, ktorý sa stal nielen priamym účastníkom, ale bol aj jednou z popredných osobností takmer všetkých udalostí druhej polovice 17. storočia. Táto kniha predstavuje Juraja Ottlyka ako slovenského zemana, Rákocziho generála a cisárskeho plukovníka, bojovníka proti Turkom i vlastnému habsburskému panovníkovi, najmä však za prirodzené práva svojej vlasti a jej obyvateľov, vrátane práva na slobodné vyznávanie svojej viery. Hlavným prameňom, z ktorého titul čerpá, je vlastný Ottlykov životopis, ktorý spoľahlivo dokumentuje väčšiu časť jeho života. Ďalšie informácie o živote a pôsobení tejto zaujímavej osobnosti slovenských dejín čerpal autor z celého radu iných prameňov rôzneho charakteru i pôvodu (dobové správy, archívne dokumenty a pod.).

Odborná štúdia približujúca menej známu stránku protihabsburského povstania na konci 17. a začiatku 18. storočia.

Slovenské pluky rakúsko-uhorskej armády v Karpatskej kampani 1914/1915, Ruská okupácia v Šariši a Zemplíne r. 1914-1915, Štefan Novák na prešovskom biskupskom stolci v čase prvej svetovej vojny, Spišské biskupstvo v čase prvej svetovej vojny a jej dôsledky, Činnosť centrálnej komisie byzantských katolíckych biskupstiev v Uhorsku 1915-1918 a jej vplyv na dianie v prešovskom gréckokatolíckom biskupstve., Výstavy, zbierky, koncerty, aktivity obyvateľov Šariša v prospech vojakov, vdov a sirôt počas prvej svetovej vojny, Sté výročie Veľkej vojny-k obrazu prvej svetovej vojny v slovenskej historiografii v rokoch 2013-2015, Prvá svetová vojna očami reformovaného kazateľa v Slanci, Reflexia bojov 1. svetovej vojny v rokoch 1914-1915 na území dnešného Slovenska na základe analýzy dobovej tlače, Tlače z obdobia prvej svetovej vojny v historických fondoch a knižniciach mesta Prešov, Vojenský cintorín v Trnave, Prvá svetová vojna a slobodomurári v severovýchodnom Uhorsku, Vývoj mesta Komárno po prvej svetovej vojne od konca prvej svetovej vojny do polovice roku 1919, Bielorusko v rokoch prvej svetovej vojny.

Uhorsko bolo po viac ako deväť storočí neodmysliteľnou súčasťou strednej, resp. stredo-východnej Európy, regiónu, v ktorom sa utvárali a vo vzájomnom ovplyvňovaní sa koexistovali viaceré moderné národy, popri Maďaroch, Nemcoch, Rusínoch či Rumunoch predovšetkým Slováci. Uhorsko, jeho história a kultúra v najširšom zmysle slova sú teda organickou a nezastupiteľnou časťou aj dejín Slovenska. Takmer jedno tisícročie sa územie dnešného Slovenska a jeho obyvateľstva nachádzalo vo zväzku Uhorského kráľovstva, kde napokon vznikol aj samotný slovenský národ, jeho ľudová slovesnosť, hovorový i spisovný jazyk a národná kultúra. Uhorské dejiny sú teda jednoducho súčasťou slovenských dejín, nehľadiac na to, či sa predmetné udalosti odohrávali v Košiciach, Pešti alebo Koložvári. Všetky utvárali osudy spoločnej krajiny a všetko dobré či zlé, čo priniesli, sa stalo súčasťou dejín jej národov, aj keď dnes žijú v rozdielnych štátnych útvaroch (vrátane Slovenska a Slovákov). Tak ako bez pohľadu na celú republiku bez Prahy nemožno poznať dejiny Československa (a Slovenska ako jeho súčasti), tak nie je mysliteľné bez celouhorského kontextu a znalosti najvýznamnejších procesov, prebiehajúcich často mimo dnešného Slovenska, pochopiť a osvojiť si jeho dejiny.

Kniha vznikla ako reakcia na nízku znalosť a skreslené predstavy o dejinách Uhorska v slovenskej verejnosti. Autori sa snažia zvýšiť úroveň poznania tejto problematiky a prispieť k lepšiemu porozumeniu vlastnej národnej histórie. Je určená predovšetkým univerzitným študentom histórie, učiteľom dejepisu, študentom stredných škôl a odbornej verejnosti, ako aj širšej laickej verejnosti, ktorá sa zaujíma o svoje dejiny v európskom kontexte. Cieľom je predstaviť Uhorsko ako štandardnú európsku krajinu, ktorá nebola ani lepšia, ani horšia než iné štáty na kontinente. Autori sa snažia zbaviť Uhorsko nálepky zaostalosti a ukázať jeho význam ako európskej krajiny so všetkými pozitívnymi a negatívnymi aspektmi. Text je písaný objektívne, v kontexte stredoeurópskeho vývinu, bez zaujatosti voči akémukoľvek národu, konfesií či politickej orientácii. Hoci rozsah knihy neumožňuje pokryť všetky zaujímavé kapitoly dejín, autori sa zameriavajú na faktografiu s minimálnym priestorom pre hodnotenia. Kniha ponúka pohľad na tisícročie strednej Európy a podčiarkuje, že poznanie histórie Uhorska je nevyhnutné pre porozumenie našej minulosti a upevnenie národnej identity.