Juraj Šebo Livres

Obdobie rokov 1940 až 1950 hlboko zasiahlo do novodobých dejín nášho života. Poznačilo nielen politickú tvár Európy a sveta, ale zasiahlo aj do osudov miliónov ľudí. Po rozpade demokratickej štruktúry slobodných národov a štátov, Hitler mocensky ovládol takmer celú kontinentálnu Európu. Slovensko na tom bolo ešte relatívne dobre. Vyfasovalo „nezávislosť“ pod krídlami Nemecka. Ani po druhej svetovej vojne nebolo u nás veľa dôvodov na radosť. Z jednej totality sme unikli, a vzápätí sme zapadli do druhej. Víťazstvo demokracie, ktoré sa v roku 1945 zdalo na dosah ruky, sa stalo čoskoro po víťaznom februári len krátkozrakou ilúziou.

Čitateľsky atraktívna kniha s témou zachytávania, rozvíjania a vybrusovania myšlienok je určená pre tých, ktorí z plných pľúc vdychujú neradostnú atmosféru dneška, plnú negatívnych správ a joboviek. Je určená aj milovníkom obrazov. Stačí otvoriť knihu a budú v obraze. Autor, klon mr. Beana a Dostojevského Idiota, ponúka vyhranený, individuálny pohľad na zásadné otázky bežného života.

Voľné rozprávanie o dobe, zážitkoch, významných miestach, postavách a postavičkách, ktoré pomaly upadajú do zabudnutia. Aké vlastne boli 70. roky? Po zlatých 60. rokoch boli pre mnohých obdobím beznádeje. Začali sme sa uzatvárať pred svetom a v súkromí sme trpeli sklamaním z nenaplnených ideálov. Život sa spomalil. Práca, krčma, cez víkend chata alebo záhradka. 70. roky mali nové modly: Sex pistols, Black Sabath, Doors, ABBA, u nás Varga, Ursiny, Elán, Marika Gombitová, Modus, Karol Duchoň a ďalší. Rusi s Američanmi podpísali dohody o odzbrojení v Helsinkách, vo Vatikáne zvolili nového pápeža, o Charte 77 sa dozvedáme, až keď Gott a Pilarová podpísali Antichartu, počúvame Slobodnú Európu. Deti vyrastali v panelákoch a vedia, že v škole nemajú hovoriť to, čo počuli doma. Reálne sa pracovalo iba na fuškách a všade sa kradlo. Mladí mali nové priority: plagát z Brava, nahrávky z burzy, rifle z Tuzexu za bony od veksláka, počúvali Rádio Ö3 a na koncerty chodili do Budapešti. 60 km vzdialená Viedeň bola ďalej ako Ulanbátar. Namiesto socializmu s ľudskou tvárou tu bol "socializmus plného taniera". Začalo fungovať RVHP "(Radujme sa, Veseľme sa...H...o máme, Podeľme sa!). Humorný, ale pravdivý pohľad na jedno desaťročie.

Narodil som sa v kapitalizme, väčšinu života som prežil v socializme a záver prežívam opäť v kapitalizme. Kruh môjho života sa z pohľadu režimov uzavrel. Napísal som niekoľko kníh rozdelených podľa dekád môjho života. Vzhľadom na svoj vek už nepredpokladám, že by som mohol pokračovať v ďalších desaťročiach. Nedávno som čítal správu v novinách, že slovenská rocková kapela Tublatanka chce vydať "bestofku" zo svojho doterajšieho pôsobenia na hudobnej scéne. Uznávam, samozrejme, že po toľkých albumoch je to celkom pochopiteľný krok. Ak má na to interpret dostatok hitov, alebo dostatok silných momentov vo svojej kariére, prečo nie? Inšpirovaný Tublatankou som sa rozhodol vytvoriť svoje vlastné literárne Best of. Problém bol, ako pri všetkých mojich knihách, nájsť výstižný názov. The best of som hneď zavrhol. Nie som lajfstajlový typ a anglicizmy bytostne neznášam. Druhý názov, ktorý mi napadol, Tie moje desaťročia, zaváňal nezdravou nostalgiou. Raz nadránom to prišlo: nazvem to Najlepšie z môjho života. A je to.

Po zlatých 60., normálnych 70. prichádzajú reálne 80. roky. Málokto ešte do polovice 80. rokov veril v zmenu. Niečo však viselo vo vzduchu. Starú garnitúru v Kremli vystriedal Gorbačov, na západe Reagan s Thatcherovou pritvrdili, pápež Ján Pavol II. prinášal nádej nielen veriacim. Šebo nám však podáva aj množstvo detailov z každodenného života. Jeho kniha vystihuje farby, vône, chute a pocity tej doby.

V prvej dekáde 21. storočia sa objavujú rozličné názory a trendy, od šrotovného po diskusie o demokracii a biopotravinách. Mladšia generácia sa sústreďuje na technológie, pričom rýchlosť zmien je ohromujúca. Každý rok prináša nové modely áut, technológie, reklamy a kultúrne udalosti, pričom lokálne katastrofy sa stávajú globálnymi témami vďaka médiám. V porovnaní s privatizačnými a národoveckými deväťdesiatymi rokmi, ktoré majú svoj špecifický odtieň, sa súčasnosť zdá byť bez poézie. Politické figúry ako Bush, Putin či Dzurinda nevyvolávajú hlboké city. Zomiera pápež Ján Pavol II. a do Bieleho domu prichádza Barack Obama, zatiaľ čo Slovensko sa integruje do EÚ a NATO. Napriek súčasným krízam sa zdá, že Európa zažíva historicky najlepšie časy. Avšak, finančné trhy sa podobajú na kasíno, oddelené od reálnej ekonomiky, a systém sa začína rútiť. Politici na Slovensku budovali svoju moc viac ako 20 rokov, no ich "veža" sa začína kymácať. Čaká sa len na vytiahnutie poslednej karty, po ktorej sa všetko zrúti ako domček z karát.

Autorovo rozprávanie o kaviarňach, krčmách a viechach, tak ako ich zažil v mladosti – v šesťdesiatych rokoch minulého storočia.

Úspěšný slovenský autor netradiční literatury faktu, který na slovenském trhu zaujal publikacemi o jednotlivých dekádách minulého století, napsal knihu blízkou i českému čtenáři. V bestselleru Zlaté 60. roky autor čtivým, vtipným a ironickým způsobem ukázal svou sílu, když píše o životě v socialismu z pohledu obyčejného člověka. Jak sám říká, o mrtvém psu se nekope, ale dá se o tom psát. Kniha O socialismu s láskou zahrnuje autorův pohled na 50. a 60. léta, která jako dospívající mladík částečně prožil v Praze. Vyprávění není uspořádáno podle dějepisných pravidel, ale fanfaronství faktů je fascinující. Ocitáme se ve víru událostí, potkáváme typické postavy a postavičky mikrodějin, navštěvujeme staré pražské hospůdky, procházíme Starým Městem, plavíme se po Vltavě, hrajeme stolní fotbal a vzpomínáme na rozhlasová nedělní rána či sovětské filmy. Juraj Šebo, se skvělým archivem paměti, provází čtenáře originálními vzpomínkami plnými informací, dokumentů a fotografií. Autorova schopnost vytáhnout charakteristické momenty přináší vzpomínky nejen na zlobu a nespravedlnost, ale především na drobné radosti, které zpestřovaly šedivý život, kde bylo téměř vše „zakázané“ a originální dobré.

Tridsiate roky. Z pohľadu udalostí dosť dramatická doba, poznačená svetovou krízou, predvojnovým stavom, ale i novými technologickými vymoženosťami ako rozhlas a film. Medzi médiami dominovali noviny a časopisy. Rád listujem v starých, zožltnutých novinách a časopisoch. Človek v nich nájde niečo, čo sa v učebniciach nikdy nedozvie. Na prvých stránkach sú väčšinou reakcie na hlavné udalosti v krajine a v meste, ale ďalej sa nájdu i stopy naozajstného života – škriepky, reakcie, inzeráty, kritika, skrátka veci, ktoré ľudí bežne v tej dobe trápili. Niekedy vznikne spolu s dobovými fotografiami celkom zaujímavý materiál.

Kniha je prepracovaná verzia (remake) knihy Budovateľské 50. roky, ktorá vyšla v roku 2010 a autor za ňu dostal cenu kritiky Zlaté pero. Juraj Šebo napísal knihu o svojej rannej mladosti, ktorú prežil ako žiak základnej školy, ako pionier. Autor spoľahlivo a hodnoverne zaregistroval a zapísal mladícke skúsenosti, ale aj pochabosti, zážitky a príhody neľahkej doby, ako živé a dôveryhodné, hoci v čomsi aj náhodné svedectvo, teda akýsi intímny pohľad mladého človeka na veľké dejiny, plný chceného aj nechceného dobového humoru, ale už aj vznikajúcej okolitej socialistickej biedy. Bola to doba, keď sa stavali mosty na východ, keď sa kalila oceľ, hľadali sa rýmy na slovo Stalin, ale aj doba, keď Werich nakrúcal klasické rozprávky, počúvali sa zakázané vysielačky a počúval sa rokenrol. Kniha poslúži ako smutno-smiešny dokladový materiál o tamtej dobe, a o tom, ako bolo a ako sme žili.