O víťazoch a porazených, férovom, ale aj nečisto vedenom politickom zápase v posledných rokoch, ako ich videl a hodnotil politológ Michal Horský. Politika je neustála hra o moc a možnosť slúžiť verejnému blahu. Obvykle si pamätáme jej víťazov, ale nezabúdame ani na tých, ktorí v nej prežívajú trpké Waterloo. Pokiaľ sú obete a straty zanedbateľné, pokiaľ spoločnosť napreduje, oba póly politiky patria do demokratickej politickej tradície a kultúry. Voľby, kampane a vzájomné súperenie politických strán tvoria živý organizmus politiky. Ak sú však zbavené ideálov a hodnôt, zostávajú iba prázdnou hrou či ohlodanou kostrou.
Víťazstvá a prehry slovenskej politiky 1989 – 2018
Politika je hra, v ktorej to vždy iskrí. Hra, ktorá nemá oddychový čas ani polčasovú prestávku. Keď utíchnu oslavy, prehltne sa horkosť z prehry, všetko sa začína nanovo. Víťazi sa hneď po voľbách púšťajú do novej možno ešte drsnejšej hry. Do hry o tróny, ministerstvá, trafiky. Porazení bojujú o prežitie, alebo aspoň o lepšiu pozíciu pred ďalšími voľbami. Prvý rok po voľbách je tým obdobím, v ktorom sa najlepšie prejaví to, kto bol a kto ešte stále je dobrý hráč. Kto má akú výdrž. K tomu, aby sme vedeli identifikovať kam mieri slovenská politika po voľbách 2016 a ako sa bude ďalej vyvíjať smerom k prezidentským voľbám je potrebné poznať východiská a príčiny súčasného stavu slovenskej politickej scény. Analýza víťazstiev a prehier slovenskej politiky od vzniku Slovenskej republiky je dôležitým faktorom k poznaniu budúcnosti. Michal Horský vo svojich analýzach, esejach a rozhovoroch už začiatkom 90. rokov upozorňoval na to, že slovenská demokracia môže ľahko skorodovať. Môže prehrať boj s mocichtivými politikmi, ktorí uprednostnia neliberálne podoby demokracie či nové formy totalít. Vyprázdňovanie politických strán, vzostup anti-politiky alebo oslabenie princípov zastupiteľskej demokracie sú indikátormi blížiacej sa prehry demokratickej politiky.
