de Lera Ángel María Livres

Después de haber tratado la problemática de nuestra guerra civil, Ángel María de Lera vuelve a abordar este tema en Se vende un hombre, enfocándolo esta vez desde una perspectiva la de los supervivientes del conflicto, que hubieron de sufrir sus trágicas consecuencias. La obra, escrita en primera persona, analiza a través de los diversos episodios de la vida del protagonista el fusilamiento de su padre, la emigración a la capital, los sucesivos cambios de empleo y, por ultimo, su internamiento en la cárcel, el clima de miseria y estrecheces característico de los años de la posguerra.La novela presenta una doble en primer término destacan las angustias y preocupaciones del protagonista en su búsqueda de una vida auténtica y libre; frente a él, envolviéndole en su complicada trama, el hambre, las humillaciones, la estafa, el estraperlo, toda una atmósfera corrompida y frustrante que impide su realización vital. Como telón de fondo se proyecta, pues, la sombra de unos condicionamientos sociales determinantes.

Temperamentní Španieli, niekdajší námezdní robotníci a drobní roľníci opustili svoju rodnú slnečnú krajinu a odobrali sa do zeme s nehostinnejším podnebím, ale zato plnou pracovných príležitostí - do Nemecka. Vedeli, že ich tu nečaká raj, počuli to už od tých, čo sa na dovolenku alebo natrvalo vrátili domov, netušili však, že ich tu okrem rečových ťažkostí, okrem nostalgie a okrem driny čaká ešte čosi, čomu človek neunikne nikde: problémy vnútorného, citového sveta, ktoré v cudzine nadobúdajú priam obludné formy práve preto, že jedinci sú vykorenení. Ale títo španielski gastarbeitri v zemi "hospodárskeho zázraku" aj získavajú - a nie sú to len nastrádané peniažky pre ženu a deti doma, je to aj nový, pre mnohých dosiaľ nepoznaný pocit triedneho uvedomenia.

Román úspěšného španělského (dnes již šedesátiletého) spisovatele, někdejšího bojovníka v řadách republikánské armády, čerpá z prostředí býčích zápasů. Plnokrevný příběh, v němž nechybí hrdinství, tragika, láska a žárlivost,jevylíčen s barvitostí španělského prostředí. Autor se však nespokojuje s vnějším vylíčením děje, ale zachycuje celou atmosféru této vzrušující podívané. Sleduje mentalitu diváků a dává nahlédnout do nitra torerů, kde vedletouhy pooslavných fanfárách neustále zvučí fanfáry strachu a úzkosti před neustálým nebezpečím.