Ladislav Lapšanský Livres

Henri Pourrat (1887—1959), rodák z Ambertu, mestečka ležiaceho v objatí auvernských vrchov v strednom Francúzsku, zasvätil celé svoje literárne dielo rodnému kraju, v ktorom okrem rokov štúdia na lýceu a potom na Vysokej poľnohospodárskej škole v Paríži prežil celý život. Bol obdivovateľomľudovej slovesnosti a nadšeným zberateľom ľudových rozprávok. Vyšli v 10 zväzkoch (Klenotnica rozprávok, 1948—1955). Pourrat zanechal aj vlastné bohaté dielo: množstvo románov, z nich Marcový vietor dostal Goncourtovu cenu, poviedky, novely, rozpomienky, eseje, dejepisné i životopisné práce. Ľud a príroda boli inšpiračnými zdrojmi, s ktorými tak ako so svojím rodným krajom zostal nerozlučne spätý do smrti. Najväčšmi ho preslávila veľkolepá románová epopeja Gašpar z vrchov (1922—1931) — odmenená Veľkou cenou Francúzskej akadémie. Tento svieži obraz hornatej Auvergne, rámcovaný vzrušujúcim príbehom nenaplnenej lásky mladej dvojice, udatného, smelého, múdreho a šibalského Gašpara a krehkej, no statočnej Anne-Marie, časovo lokalizovaný do obdobia napoleonských vojen, vypovedáva pravdu o živote kraja a ľudí, často ešte zotrvávajúcich na rovine mýtov a povier. Pourrat nevykresľuje idylu, nehľadá nasilu krásu tam, kde videl klamstvo a zištnosť, a demaskuje aj kazy rodného kraja. Gašpar je stelesňovateľom zdravých síl a činorodosti ľudu, symbolom pravdy, pokroku a viery v lepší život.

Depuis la mort de sa femme, Hugues Viane s'est installé à Bruges, une ville qui reflète sa morosité et son aspiration au calme et à la foi. Tous les effets de sa défunte épouse ont été soigneusement conservés, y compris sa belle chevelure, gardée comme une relique dans le salon. Sa vie bascule le jour où il croise une femme arborant la même chevelure. Ce roman de Georges Rodenbach, publié d'abord en feuilleton dans le Figaro en février 1892, puis en volume en mai de la même année, est considéré comme un chef-d'œuvre du symbolisme. La ville de Bruges, décrite sous un aspect nostalgique, devient le personnage central de l'œuvre, qui rencontre un certain succès et propulse son auteur à la célébrité. Cependant, Rodenbach, en peignant Bruges comme le cœur battant de la Flandre et en s'opposant au projet de Bruges-port de mer, devient persona non grata dans sa ville d'élection, malgré sa contribution à son rayonnement touristique. Né à Tournai, il aborde des thèmes flamands en français, annonçant les contradictions de la Belgique actuelle. L'édition originale de 1892 se distingue par une couverture illustrée par Fernand Khnopff et des similigravures de la ville, intégrant des clichés retouchés des studios Lévy et Neurdein, spécialisés dans les images touristiques. Ces images font partie intégrante du récit.

Píše sa rok 2312. Ľudia žijú v Zjednotenom svete. Vládnu fantastickou technikou, lietajú na susedné planéty Zeme, usilujú sa prekonať rýchlosť svetla, obklopení sú všemožnými výdobytkami civilizácie. Akí sú však ľudia tohto veku? Na túto otázku hľadá odpoveď aj francúzsky spisovateľChristian Grenier vo svojom fantastickom románe Planéta Alti. Podáva svoju predstavu o budúcnosti ľudstva i mnoho podnetov na premýšľanie. Vychádza z aktuálnej situácie – éry kozmických letov – a posúva ju i človeka do budúcnosti. So záujmom sledujeme autorovu predstavu o živote v roku 2312 a vymoženosti vedy a civilizácie sa nám nezdajú byť nedosiahnuteľné. Hrdina románu – Lio – mladý výskumník, objavuje život na planéte Alti, na ktorej veda a úroveň civilizácie prekročila tie najsmelšie predstavy pozemšťanov. S úžasom vidí, že Alťania, dávni potomkovia Zeme, žijú v naozajstnom bratstve, priateľstve, bez sporov a zločinov a dávajú všetky svoje sily a schopnosti pre rozvoj planéty. Sledujú zároveň život Zeme a udržujú kontakt s jej kultúrou, zachytávajúc zemské signály. Príchod Lia je pre nich príležitosťou, pri ktorej sa odvážia nadviazať kontakt so Zemou. Lio sa vracia na Zem plný nádeje a viery v zmenu sveta, stáva sa však zajatcom intríg a len za pomoci priateľov i vyslanca z planéty Alti sa mu podarí podať dôkaz o svojej nevine a čestných úmysloch.

Baladický ľúbostný príbeh zo života mladých revolucionárov bojujúcich v Latinskej Amerike.

Román uvádza čitateľa do pestrých životných príbehov mladého nadaného lekára a výskumníka doktora Telliera, nositeľa Nobelovej ceny, ktorý sa po istom čase dozvie, že má syna a že by sa mal o neho starať. Dozvie sa to od jeho matky, krásavice Anabely, s ktorou svojho času žil a ktorá mu tooznámi, keď opúšťa synovho nevlastného otca doktora Francopolosa kvôli istému bohatému Kanaďanovi. Hrdina sa vzpiera myšlienke, že by bol otcom, no keď Mikisa spozná a uvedomí si, že je krv z jeho krvi, vyvinie všetko úsilie, aby ho mohol adoptovať. A vtedy sa skomplikuje Tellierov život, pre syna ho opustí snúbenica Monika, a on si nájde zároveň trvalú životnú partnerku Helenu, ktorá mu pomáha v zápase s Anabelou, čo sa odrazu hlási k synovi, keď zistí, že by mohla zarobiť na jeho nevšednom hudobnom talente. Doktor Tellier sa dostáva pred súd za \"únos\" vlastného syna a neskôr i do väzenia za podozrenie a Anabelinej vraždy...

Henri Pourrat (1887—1959), rodák z Ambertu, mestečka ležiaceho v objatí auvernských vrchov v strednom Francúzsku, zasvätil celé svoje literárne dielo rodnému kraju, v ktorom okrem rokov štúdia na lýceu a potom na Vysokej poľnohospodárskej škole v Paríži prežil celý život. Bol obdivovateľomľudovej slovesnosti a nadšeným zberateľom ľudových rozprávok. Vyšli v 10 zväzkoch (Klenotnica rozprávok, 1948—1955). Pourrat zanechal aj vlastné bohaté dielo: množstvo románov, z nich Marcový vietor dostal Goncourtovu cenu, poviedky, novely, rozpomienky, eseje, dejepisné i životopisné práce. Ľud a príroda boli inšpiračnými zdrojmi, s ktorými tak ako so svojím rodným krajom zostal nerozlučne spätý do smrti. Najväčšmi ho preslávila veľkolepá románová epopeja Gašpar z vrchov (1922—1931) — odmenená Veľkou cenou Francúzskej akadémie. Tento svieži obraz hornatej Auvergne, rámcovaný vzrušujúcim príbehom nenaplnenej lásky mladej dvojice, udatného, smelého, múdreho a šibalského Gašpara a krehkej, no statočnej Anne-Marie, časovo lokalizovaný do obdobia napoleonských vojen, vypovedáva pravdu o živote kraja a ľudí, často ešte zotrvávajúcich na rovine mýtov a povier. Pourrat nevykresľuje idylu, nehľadá nasilu krásu tam, kde videl klamstvo a zištnosť, a demaskuje aj kazy rodného kraja. Gašpar je stelesňovateľom zdravých síl a činorodosti ľudu, symbolom pravdy, pokroku a viery v lepší život.

Henri Pourrat (1887—1959), rodák z Ambertu, mestečka ležiaceho v objatí auvernských vrchov v strednom Francúzsku, zasvätil celé svoje literárne dielo rodnému kraju, v ktorom okrem rokov štúdia na lýceu a potom na Vysokej poľnohospodárskej škole v Paríži prežil celý život. Bol obdivovateľomľudovej slovesnosti a nadšeným zberateľom ľudových rozprávok. Vyšli v 10 zväzkoch (Klenotnica rozprávok, 1948—1955). Pourrat zanechal aj vlastné bohaté dielo: množstvo románov, z nich Marcový vietor dostal Goncourtovu cenu, poviedky, novely, rozpomienky, eseje, dejepisné i životopisné práce. Ľud a príroda boli inšpiračnými zdrojmi, s ktorými tak ako so svojím rodným krajom zostal nerozlučne spätý do smrti. Najväčšmi ho preslávila veľkolepá románová epopeja Gašpar z vrchov (1922—1931) — odmenená Veľkou cenou Francúzskej akadémie. Tento svieži obraz hornatej Auvergne, rámcovaný vzrušujúcim príbehom nenaplnenej lásky mladej dvojice, udatného, smelého, múdreho a šibalského Gašpara a krehkej, no statočnej Anne-Marie, časovo lokalizovaný do obdobia napoleonských vojen, vypovedáva pravdu o živote kraja a ľudí, často ešte zotrvávajúcich na rovine mýtov a povier. Pourrat nevykresľuje idylu, nehľadá nasilu krásu tam, kde videl klamstvo a zištnosť, a demaskuje aj kazy rodného kraja. Gašpar je stelesňovateľom zdravých síl a činorodosti ľudu, symbolom pravdy, pokroku a viery v lepší život.