Alica Činčárová Livres

O príbehoch, ako je tento, sa nerozpráva. Ani sa o nich nepíše. Je to preto, lebo hrdinovia netušia, že k sebe patria, sú súčasťou jedného životného celku a tvoria jeden príbeh. Žijú oddelené životy a často sa vôbec nepoznajú. Nevedia, že niektorí z nich sú ako dážď, vytrvalí a zdolávajúci každú prekážku, iní sú pevní ako skala, ďalší sa ťahajú za slnkom ako konáre a tí, čo tvoria doma zázemie, sú ich korene. Niektorí sa zo života tešia a tancujú ako mihotajúce sa listy vo vánku, druhí o život bojujú, potom ho chránia, vyživujú, a keď sa priblíži jeho koniec, otvoria náruč a mŕtvy život s pokorou znova prijmú do svojho srdca ako pôda. Sú takí rozdielni, a napriek tomu tvoria jeden celok – strom. Piatok dvanásteho je príbeh plný života a humoru s prekvapivým koncom. Odohráva sa na súčasnom Slovensku, kde žijú rôzne, navzájom cudzie dvojice a každá rieši svoj problém týkajúci sa lásky, manželstva, detí, kariéry, neistej budúcnosti. Ich životné cesty sa pretnú, keď ich zasiahne nečakaná udalosť. Posilní iba toho, kto koná úprimne a vie, že k šťastiu patrí aj odpúšťanie. Príbeh o ľuďoch potrestaných vlastnou povahou, ktorá im bráni rozvinúť talent pre život, a o ľuďoch, ktorí sa rozhodnú žiť napriek tomu, aké im život rozdal karty.

Volá sa Simona, mama ju volá Simka, Simik alebo Fifka, oco Sojka, babka Beruška, kamošky Fifa a spolužiaci Simča. Jej sa však najviac páči Fina, má 15 rokov, má podľa nej aj pár kíl navyše, ktoré sa snaží zhodiť, a miluje Denisa. Jej rodičia aj temperamentná babička sú „úplne nemožní“ , kamarátky občas „trapošia“ a Denis jej „láme srdce“, ak nie je dva dni na Facebooku. Fina žije typickým životom slovenskej tínedžerky a všetky svoje „osudové“ zážitky zachytáva v denníku. To, ako sa pozerá na svet, rodinu, kamarátky aj prvého frajera pätnásťročnými očami. Aj to, ako jej nevinným a naivným svetom otrasie, keď mame diagnostikujú rakovinu.