Fedor Gál Livres

V této knize najdete tři autentické příběhy třech židovských rodin z Čech, ze Slovenska a z Podkarpatské Rusi. Autoři předkládají tuto knihu čtenářům bez iluzí a sentimentu. Věří že, zlo a nenávist nejdou odvrátit láskou, pokorou, ani jakoukoli knihou. Lze se jim pouze postavit tváří v tvář. Poučený člověk má pro tento typ odporu motivaci a snad i více odvahy. Všechny příběhy vyprávějí ti, kteří holocaust a pobyt v koncentračním táboře přežili. Vzpomínají na toto období, na hrozné podmínky života Židů ještě před deportacemi do koncentračních táborů, na "nežití" v nich a samozřejmě na ty, kteří se domů již nevrátili. Další autoři: Dita Skálová, Markéta Zadorová

„Psaní je má celoživotní obsese – nejdříve to bylo psaní odborné, potom spíše populárně-vědecká literatura a publicistika, a jak stárnu, začínám psaním reflektovat především své niterné pocity a textem komunikovat s lidmi,“ přiznává Fedor Gál na své webové stránce. Pro titul Několik dnů je to výstižná charakteristika. Mezi témata, která autora dlouhodobě zajímají a o nichž nepřestává uvažovat a hlavně psát (v poslední době především formou blogu), patří rasismus, občanská aktivita a solidarita i její hranice, fenomén davu a nově i takzvaného e-davu, kolaborace, korupce a populismus v politice apod. Časem k nim přibyly úvahy o stárnutí, umírání, smrti či Bohu. Mozaika starších textů a autorových dnešních komentářů k nim, úryvků z děl od čínského buddhistického mnicha z 9. století Šu-la-ceho po Portugalce Fernanda Pessou i velmi osobních glos skládá obraz vnitřního světa tvůrčí osobnosti, která nepředkládá čtenářům své pravdy, ale vybízí je k přemýšlení a k případnému dialogu.

Príbeh revolúcie, pre ktorú sa vžilo označenie „nežná“, z pohľadu jedného z jej hlavných aktérov. Fedor Gál písal túto knihu od septembra do decembra 1990, v čase, keď bol predsedom Slovenskej rady hnutia Verejnosť proti násiliu, vrcholného politického orgánu hnutia, ktoré vyhralo prvé slobodné voľby na Slovensku po štyridsiatich dvoch rokoch totality. Na písanie si vyhradil čas popri „robení politiky“. Tak vznikla kniha zachytávajúca premeny spoločnosti očami človeka, ktorý „bol pri tom“, a to nielen ako občan, ale aj ako zástupca iniciátora týchto zmien – hnutia VPN. Dočítame sa v nej o okolnostiach odstránenia monopolu moci komunistickej strany, o humanizácii nápravnovýchovných zariadení, o personálnych zmenách v podnikoch, ale aj o národnom a národnostnom probléme a probléme lustrácií. V samostatnej kapitole autor podáva akúsi typológiu osobností revolúcie na Slovensku. 26 dokumentárnych videí mapuje vývoj Slovenska od novembra 1989 do prvých slobodných volieb v júni 1990.

"Toto je kniha troch autorov z troch generácií. Všetci traja v sebe nosíme sen o životaschopnej demokracii, kde sa problémy riešia civilizovaným dialógom sebavedomých občanov, a nie eskaláciu negatívnych emócií. Spája nás lojalita k demokracii a úzkosť, ktorá na nás ako slobodymilovných demokratov doľahla v turbulentných časoch nástupu populistických vodcov k moci. Vidíme, ako sa sype jeden demokratický pilier za druhým, a preto nechceme čakať. Chceme rebelovať! Chceme rebelovať a zároveň ukázať, ako je možné existenčný boj o demokraciu vyhrať. Kniha nepredkladá čitateľovi návod na jeden presný úder na solar plexus populistov a únoscov štátu. je to skor menu vysvetlení, návrhov a výziev, na ktoré každý čitateľ može reagovať podľa vlastného uváženia a naturelu."

Kniha rozhovorov a úvah troch autorov: sociológa, filozofa a psychologičky o témach, ktoré sa nás v súčasnosti mimoriadne dotýkajú.V jednotlivých kapitolách diskutujú o vzťahu života a smrti, schopnosti a ochoty ľudí obetovať život, o postojoch k smrti a rituáloch s ňou spätých. Rozoberajú pojem a problém slobody, domova, úlohy umenia v živote, práva na eutanáziu a potrat, tému násilia, hrdinstva, životných cyklov, sociálnej smrti, zmyslu života... z pohľadu rôznych vedných disciplín, spiritualít a kultúr. Publikácia zaujme aj kombináciou generačných a genderových rozdielov, profesií a životnej skúsenosti. Dizajn a zalomenie Milan Nedvěd. Vychádza v edícii LIMES.

Dvadsaťpäť je počet rokov, ktoré uplynuli od revolúcie. Dvadsaťpäť 2014-1989 je názov novej knihy trojice autorov - Fedora Gála, Petra Zajaca a Mira Švolíka. Kniha vychádza vo vydavateľstve Artforum a je akousi dvojičkou k spoločnej knihe Petra Zajaca a Fedora Gála 1+1, ktorá vyšla vo vydavateľstve Petrus v roku 2004. Nadväzuje na stĺpčeky, ktoré písali obaja posledné roky pre magazín .týždeň. Rozhodli sa texty sústrediť na oblúk rokov 1989 – 2014 a nastaviť im akési viaclomné zrkadlo. Peter Zajac o vzniku knihy hovorí: „Chceli sme nasvietiť rok 1989 rokom 2014 a rok 2014 rokom 1989 a spätne reflektovať zmeny, ku ktorým u nás došlo za posledných dvadsaťpäť rokov. Zároveň sme sa na ne chceli pozrieť z dvoch odlišných uhlov pohľadu. Vedome sme sa rozhodli pre skratku, nechceli sme dobu popisovať, ale hľadať jej metaforu, ktorej František Mikloško hovorí znamenie doby.“ Texty spolu s intímnymi dobovými fotoesejami Mira Švolíka vytvárajú súčinnosť všetkých troch uhlov pohľadov a perspektív na dvadsaťpäť rokov, ktoré od revolúcie uplynuli.

Kniha o agresivitě a násilí se zrodila během několika měsíčních diskusí, organizovaných Evropským kulturním klubem v Praze. Čtenář v ní nalezne vyprávění někdejšího vězně odsouzeného za terorismus, autentickou výpověď mladíka, který se namísto hraní v útlém věku učil zabíjet, rozhovory s dětmi, které vnímají téma agresivity a násilí očima skutečně nevinnýma, text muže, jež prožil významnou část svého života konfrontací se zlem, nebo rozvahy studenta filosofie o zabíjaní. Po těchto konkrétních příbězích se ujímají slova odborníci, aby se pokusili fenomén násilí zmapovat a vysvětlit na pozadí aktuálního společenského dění.

Cesty víry - jak je vidí a prožívají spisovatel, režisér, cestovatelka, kněz, rabín a invalidní žena.

Príležitostná publikácia vydaná pri 30. výročí Novembra 89. Knižka je kompiláciou prepisu pôvodného rukopisu diela "Z prvej ruky" po prvý raz vydaného v r. 1992, ktorý jeho autor, zakladajúci člen VPN Fedor Gál, doplnil čerstvými postrehmi a komentármi. S odstupom 30 rokov sa totiž niektoré udalosti ukázali ako nevýznamné, na iné sa zabudlo neprávom, niektoré, v tom čase excentrické, zovšedneli. Menšiu časť rozsahu publikácie tvorí autorský text Jana Urbana, ktorý udalosti prevratného novembra spoluvytváral v Prahe, v kruhu aktérov Občianskeho fóra. Popisuje tiež svoj nesúhlas s následným politickým smerovaním a následný odchod do cudziny, kde dlho pôsobil pri rôznych významných spoločenských udalostiach a humanitárnych misiách.