Pim Blomaard Livres

Stredobodom záujmu praktika je audítorská dokumentácia. Cieľom je poskytnúť čitateľovi relevantné informácie o audite a činnosti audítora pri výkone audítorských zákaziek prostredníctvom relevantnej audítorskej dokumentácie obsahujúcej dostatočné a vhodné dôkazy a podklady na podporu stanoviska, ktoré k účtovnej závierke zaujíma a publikuje audítor a ktorá je rozhodujúcim dôkazom vykonanej práce na zákazke a ním vyvodených záverov v priebehu auditu a v jeho závere. Praktikum dopĺňa rozsiahla časť príloh v elektronickej forme (cca 60 dokumentov). Ide o materiály metodického a demonštračného charakteru, prípadne o účtovné dáta v elektronickej forme. V zásade prílohy objasňujú určité modelové stavy, úpravy a situácie. Ich implementácia do reálneho hospodárskeho života bez samostatného kritického posúdenia ich obsahu čitateľom by mohla spôsobiť škody, za ktoré v žiadnom prípade nemôžeme prevziať zodpovednosť. Praktikum je určené najmä pre študentov druhého ročníka inžinierskeho štúdia študijného programu Účtovníctvo a audítorstvo, študijného odboru Účtovníctvo na Katedre účtovníctva a audítorstva Fakulty hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave. Cennou pomôckou však môže byť aj pre audítorov, asistentov audítorov a iných odborníkov z praxe, najmä manažérov a vlastníkov podnikateľských subjektov, ktoré majú povinnosť overovať účtovnú závierku audítorom.

Im Kern der professionellen Arbeit mit geistig behinderten Menschen liegt die gezielte Gestaltung der Beziehung. Wenn der Begleiter diese Beziehung aus dem Bewusstsein der Gleichwertigkeit gestaltet und mit der Intention, dem Anderen bei seiner Selbstverwirklichung zu helfen, können Bedeutung und Perspektive im Leben entdeckt und empfunden werden. Dazu braucht der Begleiter nicht nur professionelle Fähigkeiten, sondern auch persönliche Eigenschafen, ohne die eine solche Beziehungsgestaltung nicht gelingen kann. Pim Blomaard geht unter Verwendung von Literatur zu ethischen Fragen und anhand praktischer Beispiele der Frage nach, welche moralischen Kompetenzen der Begleiter braucht, damit er in eine asymmetrische Beziehung in eine symmetrische verwandeln kann. Dabei sind eine Reihe von Gesichtspunkten zu bedenken: Das Selbstverhältnis des Betreuers, Berufshaltungen und Beruftugenden, Geistesgegenwert als leitende Intention, die Dynamik des Selbstmanagements und das intuitionsgetragene Handeln in der gegebenen Situation. Die Arbeit leistet einen Beitrag zur berufsethischen Begründung der professionellen Begleitung.