Alan Hyža Livres

Alan Hyža vytvoril koncept tejto knihy, ktorý spája portréty s fotografiami krajiny. Autor v úvodnom texte spomína, že jeho cieľom bolo „zdokumentovať“ a spojiť do zmysluplného celku ľudí, ktorí zanechávajú kultúrnu stopu. Kultúru považuje za najdôležitejšiu formu prezentácie národa, pričom aj ľudia, ktorí si jazykovo nerozumejú, sa cez ňu dokážu dohovoriť. Zaujímalo ho, aké „duchovné“ alebo najmilšie miesta na Slovensku majú jeho súčasníci, pretože ich ovplyvnili. Výsledkom je široká paleta miest – rodiská, prírodné krásy, obľúbené kaviarne či historické pamiatky. Práca na knihe trvala takmer štyri roky a vyžadovala si veľa organizačnej práce a trpezlivosti. Sto portrétov zobrazuje osobnosti, ktoré zanechali výraznú stopu. Alan Hyža výber konzultoval, ale rozhodoval sa sám. Kľúč pri výbere bol zložitý – autor nesúhlasí s dnešným chápaním slova „osobnosť“, pretože mnohí z jeho fotografovaných sú takmer neznámi, no ich prínos a odkaz sú obrovské. Kniha je vzácnym dokumentom zachytávajúcim osobnosti s významným vplyvom na spoločnosť a podobu slovenskej krajiny. Predslov napísal Ľ. Petránsky.

V rámci novej edície Včera a dnes pripravilo vydavateľstvo Dajama prvú obrazovú publikáciu Bratislava – včera a dnes. Fotografia ako médium zobrazujúce realitu v určitom okamihu môže v dlhšom časovom úseku priniesť svedectvo napríklad aj o premenách miest či celých regiónov. Bratislava za posledných sto rokov je toho úžasným príkladom. Ako veľmi sa zmenila, kde zostala nedotknutá a z akých dôvodov sa tak stalo, ukazuje kniha fotografa Alana Hyžu a spisovateľa Daniela Heviera. Ponúka porovnanie historických pohľadníc so súčasnými fotografiami tých istých lokalít a prináša zamyslenie nad vynútenými či nevynútenými zmenami daných miest. Autori predstavujú mesto tak, ako ho videli fotografi a vydavatelia pohľadníc v prvej polovici 20. storočia, a tými istými miestami prechádzajú aj v roku 2014. Súbor 75 historických pohľadníc a 75 súčasných záberov spolu s krátkymi textami ponúka možnosť zastaviť sa a pouvažovať o prešporskom či bratislavskom genius loci.

Vedeli, čo bol socializmus, vedeli ako vyzeral. Chceli však vidieť tú šestinu sveta, čo bola Sovietskym zväzom potom, ako sa rozpadol. Chceli vidieť miesta, kde žiadny našinec nebol. V rokoch 1995 až 2000 navštivili Moskvu, Sibír, Bajkal, ďaleký východ, dostali sa na bývalu strelnicu jadrových zbraní, k ropným poliam, k vysychajúcemu Aralu a všelikde inde. Všade tam našli ľudí ponechanych na pospas svojmu trápeniu.

Povedz mi, čo a ako ješ, a ja pochopím, kto si. Výber potravín, príprava jedla, ale aj pravidlá vrátane odporúčaní i obmedzení odrážajú mentalitu národa a jeho kultúru. Rovnako prostredie, prístup k jedlu a tiež to, s kým sa stoluje a ako. Autorka znova približuje Arabov a ich svet, pričom tentoraz si na mušku berie ich každodenný život, kde v popredí stojí kulinárstvo. Cez ľudí a príbehy, zvyky a recepty otvára dvere do kuchýň štyroch arabských regiónov - Úrodného polmesiaca, Arabského polostrova, krajín Nílu a faraónov a severnej Afriky. Emíre Khidayer slovom a Alan Hyža fotografiou vás prenesú do reality so všetkými jej farbami, chuťami, vôňami i pachmi. Len si siahnuť a ste tam.

Fotograf Alan Hyža, autor ôsmich obrazových publikácií a držiteľ viacerých domácich a zahraničných ocenení, sa vo svojej knihe vydáva po stopách minulosti Slovenska, zaznamenáva ozveny času zhmotnené v snímkach prastarých kostolíkov i miest posledného odpočinku. Hrady a zámky, ale tiež baziliky, kostoly, veže i kaplnky zo všetkých slovenských regiónov tak vďaka jeho hre so svetlom či s kompozíciou vydávajú svedectvo o histórii krajiny a jej krehkej kráse.

Vietnam, Mozambik, Nikaragua. Tri krajiny navzájom vzdialené tisíce kilometrov majú spoločnú minulosť. Kedysi patrili do rovnakej rodiny ako Československo. Len otcovia boli rôzni. Na konci 90-tych rokov žilo na svete približne 1,6 miliardy ľudí ovládaných rôznymi formami komunistickej ideológie. V knihe sme sa pokúsili opísať to, čo sme videli, počuli, zažili na vlastnej koži potom, ako vplyv Sovietskeho zväzu na vazalské štáty zmizol spolu s ním. Aj socializmus mal svoje výhody. Bezplatné zdravotníctvo i školstvo, plná zamestnanosť, nízka kriminalita. A predsa napokon takmer všade skončil v troskách.