Jaroslava Rogul̕ová Livres

Verejnosť vždy prejavovala záujem o život svojich národných, spoločenských či politických elít. Mnohým z nich nemožno uprieť záslužnú prácu za dosiahnutie štátnych a národných cieľov, odhodlanie či sebaobetovanie, no aj im sa za ich pôsobenia prihodili pošmyknutia a zaplietli sa do rozličných afér. Intrigy, peniaze, politická moc, tajomstvá, vášne, alkohol či ženy vedeli poriadne skomplikovať život aj popredným osobnostiam našich dejín. Keď sa aféry nepodarilo ututlať, prerástli do škandálov rozoberaných na verejnosti, ale i serióznej tlači alebo v parlamente. Aj táto stránka tvorila súčasť života spoločnosti a jej elít na konci 19. storočia a v 20. storočí, ktorej prezentovanie patrí ku komplexnejšiemu, no i k ľudskejšiemu, pochopiteľnejšiemu a v neposlednom rade zaujímavejšiemu pohľadu na naše dejiny. O to sa usiluje táto kniha popredných slovenských historikov, ktorej cieľom nie je škandalizovať, ale v širších spoločensko-politických súvislostiach priblížiť naše dejiny cez prirodzené stránky ľudskej povahy, na ktoré by sme ani pri významných osobnostiach našich dejín nemali zabúdať.

Kniha približuje moderné dejiny Slovenska prostredníctvom špecifického fenoménu - súdnych procesov. Osemnásť tematicky pestrých káuz z konca 19. storočia a z 20. storočia sa odohráva v Uhorsku, v medzivojnovej Československej republike, vo vojnovej Slovenskej republike a väčšia časť z nich pojednáva o udalostiach po Februári 1948 po nástupe komunistickej strany k moci. Kniha prináša nielen veľké prípady, ale aj menej známe či dosiaľ nepublikované procesy, politické, občianskoprávne i trestné spory, skutočné aj vykonštruované. Zachytáva dejiny politiky, legislatívy, propagandy, spoločnosti a osudy postáv našich dejín.

Publikácia sa prostredníctvom analýzy činnosti Slovenskej národnej strany (SNS) v rokoch 1918 – 1938 zameriava na vzťah politiky a ideológií na Slovensku v medzivojnovom období. Na tomto základe približuje profil strany, ktorá po prvej svetovej vojne v zmenených spoločensko-politických pomeroch prešla významnou programovou, personálnou i organizačnou transformáciou. Politiku založenú na slovenskom nacionalizme v medzivojnovom období rozvíjala aj v konfrontácii s pravicovými i ľavicovými prúdmi a na slovenskej scéne sa tak vyhranila ako zaujímavá a originálna, aj keď pomerne slabá politická sila. Cieľom sond do jej vnímania a postoja k nacionalizmu, autonomizmu, fašizmu, nacizmu, komunizmu i klerikalizmu, ako aj do oblasti praktickej spolupráce s inými subjektmi politického spektra ČSR je priblížiť čitateľovi dosiaľ nespracované témy našich dejín. Práca vznikla na základe výskumov v slovenských a zahraničných archívoch (Česká republika, Poľsko) a s použitím najnovšej literatúry.

Autori publikácie zhodne konštatujú pozitívny prínos prvej Československej republiky pre Slovensko, no jej jednotlivé stránky neidealizujú, nepreceňujú a nedémonizujú. Poctivo sa snažia podať jej objektívny obraz. Z obsahu: 1, Pravidlá parlamentnej demokracie a obmedzenia v ich uplatňovaní 2, Štát a jeho ľud. Politická socializácia slovenského obyvateľstva po vzniku ČSR 3, Jeden z porazených. Šľachta na Slovensku po roku 1918 4, Kontinuita a zmena: architektúra a bývanie na slovenskom vidieku v medzivojnovom období 5, Technický pokrok v slovenských domácnostiach v medzivojnovom období 6, Premeny pohostinskej živnosti a kultúry konzumácie alkoholu na Slovensku 1918-1938 7, Inštitucionálne rámce modernej slovenskej kultúry 8, Problémy školstva na Slovensku v rokoch 1918-1939 očami členov Spolku profesorov Slovákov 9, Tendencie v spisovnej slovenčine v medzivojnovom období 10, Knihy a spoločnosť na medzivojnovom Slovensku 11, Slovenské rozhlasové vysielanie v rokoch 1926-1938 12, Divadlo na Slovensku 1918 (1920) – 1938 13, Kino na Slovensku v medzivojnovom období 14, Odvrátená stránka života mládeže v medzivojnovom období 15, Futbal na medzivojnovom Slovensku

Vznik Československej republiky v roku 1918 znamenal pre Slovensko historický impulz na rozvoj. Publikácia sa zameriava na utváranie občianskej spoločnosti v medzivojnovom období a na vplyvy, ktoré prispievali k jej formovaniu. V politickom systéme parlamentnej demokracie bola zaručená sloboda združovania a politický pluralizmus, čo vytváralo podmienky na rast občianskeho uvedomenia. Kapitoly sa zameriavajú na slovenskú spoločnosť, ktorej štruktúra bola po prevrate nezavŕšená. Budovanie občianskej spoločnosti je dlhodobý proces ovplyvnený novými pomermi demokratického štátu, modernizačnými tlakmi po prvej svetovej vojne, ako aj konzervatívnymi faktormi a historickými špecifikami, ako sú spoločná minulosť a tradičné inštitúcie. Politická kultúra, súbor hodnôt a tradícií, zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní občianskych postojov. Publikácia prináša túto tému z viacerých pohľadov, približuje teoretické a metodologické východiská problematiky občianskej spoločnosti a zameriava sa na konkrétne prejavy politickej kultúry, prepojenie občianskej angažovanosti jednotlivca, spolkov a politických strán na Slovensku, ako aj ideové a teoretické východiská zoskupení, ktoré sa na jeho území utvorili.

Kniha približuje prvú polovicu storočia a zameriava sa na dva režimy, ktoré v tomto období vládli na Slovensku. Od roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Československej republiky, ktorá sa budovala na zásadách parlamentnej demokracie. Po zriadení autonómie Slovenskej krajiny na jeseň 1938 sa na Slovensku zavádzal autoritatívny režim. Dobudoval sa po vzniku samostatného Slovenského štátu v marci 1939, rozšíril sa o totalitné prvky a trval do konca druhej svetovej vojny. Desať kapitol knihy prináša pestrú paletu tém, faktov, paralel a úvah, ktoré sa prepletajú rôznymi sférami. Porovnávame život na Slovensku v oboch obdobiach a zameriavame sa na otázky kontinuity a diskontinuity, teda na dedičstvo, ktoré prešlo alebo, naopak, neprešlo do nastupujúceho štátu.