Daniil Granin fut une voix marquante dont l'œuvre explora les complexités du système soviétique et l'esprit humain en son sein. Ses récits plongeaient souvent dans les défis rencontrés par les individus naviguant dans des structures bureaucratiques et la lutte pour favoriser de nouvelles idées. La formation d'ingénieur de Granin informa sa prose précise et son approche analytique des thèmes sociétaux. Son écriture reste significative pour son commentaire perspicace sur l'intersection de la technologie, de la bureaucratie et de l'intégrité personnelle.
The narrative explores the theme of air turbulence, presenting it as a captivating and perilous element that has the potential to create a gripping story. Through the lens of an airline pilot's suggestion, it delves into the dramatic and often terrifying experiences associated with flying, highlighting how this unpredictable phenomenon can serve as a backdrop for thrilling narratives. The book invites readers to consider the intersection of aviation and storytelling, revealing the darker side of air travel.
Based on previously sealed war archives and rare witness records of the survivors, Khatyn is a heart wrenching story of the people who fought for their lives under the Nazi occupation during World War II. Through the prism of the retrospect perception as narrated by the novel's main character Flyora - a boy who matures during the war - author Ales Adamovich beholds genocide and horrific crimes against humanity. The former teen partisan goes back in time and remembers atrocities of 1943. The novel's pages become the stage where perished people come to life for one last time, get to say their last word, all at the backdrop of blood chilling cries of women and children being burned alive by a Nazi death squad that, accompanied by the Vlasov's unit, surges a Byelorussian village.
Táto kniha rozpráva príbeh ľudí, ktorí sa počas blokády Leningradu usilovali odolať náporu vojny a vyrovnať sa s vlastnou bezútešnou situáciou. Každodenné bombardovanie, hlad, zima, všadeprítomná smrť. Tí, ktorí prežili, zanechali pre nás odkaz vo forme denníkov alebo svedectiev - Lýdia Georgievna Ochapkinová, mladá žena s dvoma malými deťmi; šesťnástročný mladík Jura Rjabikin; historik Georgij Alexejevič Kňazev. Spomienky sú prepísané bez akýchkoľvek redaktorských zásahov, aby sa čo najvernejšie zachoval genius loci jednej z najväčších kataklyziem moderných dejín civilizácie, svedectvo o ľudskej snahe prežiť.
Tieto zápisky len občas dopĺňajú záznamy či spomienky ďalších osôb, vrátane Daniila Granina, ten vtedy počas zákopovej vojny bojoval v prednej línii obrancov Leningradu.
Táto verzia diela, ktorá vyšla v slovenčine je podstatne skrátená, vychádza z anglicky upraveného vydania, s ktorým Granin, niekoľko rokov po smrti Adamoviča, súhlasil.
Známy spisovateľ zasvätil viaceré svoje diela ľuďom vedy. Jeho hrdinovia sa však prejavujú aj ako občania a osobnosti silných charakterov. Takýmto dielom je aj náš román, vypovedajúci o živote spoluzakladateľa sovietskej genetickej školy N. V. Timofejeva-Resovského prezývaného Zubor. Román a spoločenskú situáciu, ktorá vznikla okolo neho, autor charakterizuje takto: „Zubor mal veľa protivníkov už pred uverejnením románu a som tomu rád, pretože to svedčí o jeho potrebnosti. Kto sú jeho protivníci? Predovšetkým stúpenci akademika Lysenka - lysenkovci, ktorí ešte vždy zaujímajú významné posty. Je ich dosť v poľnohospodárstve i v poľnohospodárskej vede. Sú to ľudia, ktorí svojho času prenasledovali môjho hrdinu, šírili o ňom klebety a neradi vidia jeho rehabilitovanie. Napísal som román o zložitostiach, ktoré tu reálne boli aj sú, ktoré charakterizujú situáciu vo vede všeobecne. Áno, aj vo vede prebieha prestavba, ale zatiaľ asi nedostatočná. Veda bola svojho času módna, výhodná, uchytilo sa v nej veľa pseudovedcov, už spomínaných lysenkovcov.“
Granin vytvoril nekonvenčný portrét nekonvenčného človeka, ktorý pokladal za vec cti nepodľahnúť vedeckému šarlatánstvu.
