Ladislav Kerata Livres

Divadelná hra zakladateľa divadla STOKA, ktorá v naštudovaní Divadla A. Bagara v Nitre získala Cenu Alfréda Radoka.

Predkladám cteným čitateľom výber básní, ktoré som stvoril za posledných desať rokov svojho života. Aj ja báseň považujem za niečo veľmi slobodné a voľné, ale aj prísne určené. Rátam s tým, že čitateľ si svojou vlastou inteligenciou veci dotiahne k vytúženým významom a emocionálnym zážitkom.

Dvojknižka a dvojcédečko Miniromány je výsledkom spojenia snáh Artfora a Slovenského rozhlasu: 35 v priemere trojminútových textíkov, 35 asi trojstranových nahrávok. Alebo naopak. Na tom koniec koncov nezáleží. Dôležité je, že na Slovensku sa píše.

Rozhlasová hra je literárno-dramatický žáner, ktorý sa do knižnej podoby dostáva iba zriedka. Hra zopárkrát odznie v éteri, a tým sa jej život prakticky končí. Divadelník a režisér, jeden zo zakladajúcich členov divadla STOKA, Laco Kerata svojim "rádiovým" hrám pripravil iný osud – spravil z nich literárne čítanie. Poslucháča nahradil čitateľom, zvukovú nahrávku predložením scenára. Netreba ladiť rádio, stačí naladiť seba a otvoriť knižku. Jeho štyri hry sa v knižnom vydaní predstavujú ako univerzálne texty, pri ktorých je ľahko predstaviteľná tak akustická realizácia, ako aj "divadelná reinkarnácia". Takúto univerzálnosť spôsobuje zhutnený dramatický základ Keratových hier, ktoré by sa stručne dali charakterizovať ako dramatické miniatúry s ťažiskom na dialógu. Kniha obsahuje hry Na hladine (realizovaná v Slov. rozhlase, réžia J. A. Pitínský), Chrobáci v škatuli (realizovaná v Slov. rozhlase, réžia Štefan Korenči), Do teplých krajín (realizovaná v Slov. rozhlase, réžia Jozef Pražmári) a Kvapky.

Kniha poviedok popredného autora divadelných a rozhlasových hier, i poézie, obsahuje krátke miniatúry, obrazy, aj dlhšie poviedky. Nejedna z nich bola napísaná pre verejné čítanie v literárno-hudobnom pásme „Sami meri vari“, neskôr „Vari sa mi marí“ v divadle Stoka a A-ha. Laco Kerata komediálne až fraškovito vykresľuje absurdné obrazy podivuhodných ľudí, ktorí riešia väčšinu svojich životných peripetií v samote a zabudnutí. Kniha obsahuje okrem iných aj poviedku Lazaret duchov motorkárov, ktorá získala Cenu vydavateľstva v súťaži Poviedka 2002

Smutno smiešna groteska. Jediný pravdivý príbeh o budúcnosti. V kalendároch sa píše rok 2222. Nič nie je na svojom mieste. Všetko je šedé, nielen nekonečné ulice, chodby, bludiská v budovách, ale aj predstavy v mysliach, bez žiadnych veľkých očakávaní. Hlavný hrdina Vilo je jedným z mnohých riaditeľov obrovskej firmy, v ktorej už nik netuší, aká je v nej pracovná náplň, načo má slúžiť a najmä aký má zmysel jej existencia.

Smutnosmiešne poviedky o nezvyčajných osobných príbehoch, prerozprávané vnútornými hlasmi ľudí so zvláštnym pohľadom na svet. Na Keratovi spisovateľovi je fascinujúce to isté, čo na Keratovi človekovi priam neuveriteľné prepojenie hravého vnímania sveta a prvkov nonsensu, surreálna a dada. A to všetko spojené do funkčného celku živým záujmom o všetko okolo seba a veľmi špecifickým humorom, ktorý nemá väčšinu zdrojov v humorne nastavenej situácii, ako býva dobrým zvykom, ale v samotných slovách. Vďaka nekonečnému množstvu neologizmov, čarovných prirovnaní, oxymoronov a iných trópov vo forme aj v obsahu šikovne oscilujú na hranici medzi poéziou a prózou. Kerata nie je autor, ktorý exhibuje príbehom, šokujúcim slovníkom alebo opismi na desať normostrán. On iba natoľko zručne žongluje so slovami, až čitateľ vnímavý viac na lexiku a syntax než na príbehy vkĺzne do prúdu slov a nechá sa doniesť do bizarne zábavných jazykových svetov autora Keratu.

Zbierka krátkych próz a humoresiek Laca Keratu, ktorú ilustroval Marek Ormandík. Laco Kerata (1961) je absolventom divadelnej réžie na VŠMU. V roku 1991 spolu s Blahom Uhlárom a Milošom Karáskom založili Divadlo Stoka, v ktorom pôsobil do roku 2002, neskôr založil divadelné združenie Med. Napísal viac ako pätnásť divadelných a rozhlasových hier. Vydal zbierky poézie Hriešny spánok a Prišiel som, videl som, drámy Rádiové hry a Večera nad mestom, zbierku poviedok Mám sa a román Zlý herec, ktorý sa dostal do finále ceny Anasoft litera a vyšiel v českom preklade. Pracuje ako dramaturg a režisér v Slovenskom rozhlase, žije v Bratislave. „Jedno ráno vstanem skoro ráno. Druhé ráno vstanem ráno. Iné ráno vstanem neskôr ráno. Iné ráno vstanem ešte neskôr ráno. Iné ráno vstanem napoludnie. Iné ráno stanem popoludní. Iné ráno vstanem k večeru. Iné ráno vstanem večer Iné ráno vstanem na konci leta. Iné ráno vstanem na Vianoce. A tak sa to opakuje. Až jedného dňa nevstanem. Veď načo? Vonku je ulica tam, kde bola. A Viera stále žije s tým sprostým Vilom." (ukážka) „Laco Kerata uplatňuje svojský humor, ktorý by bez hyperbolizácie a vzápätí nastupujúcej irónie a satiry bol málo účinný. Skladbou a výberom slov dokáže stvárniť city a pocity človeka, jeho vzťah, niekedy rýchlo sa meniaci z vypočítavosti, iným ľuďom." (Gabriela Rakúsová)

Láskavé a humorné spomienky starca, ktorý prežil bohatý život v kruhu svojich blízkych a priateľov. Spomienky, predstavy a realita sa mu už v mysli zlievajú. Napriek neľahkému životu pociťuje naplnenie, spokojnosť a dobrácky pristupuje ku každému, koho stretne. Akoby nám dával nádej, že existuje harmónia vedomia, sveta a vesmíru. Len my vnímame, že za jeho chrbtom sa dejú čudné veci.

Hlavným hrdinom románu je postarší treťotriedny dabingový herec, ktorého zatienili mladší, dravejší a výrazne talentovanejší kolegovia. Jeho ambície sa scvrkli na účinkovanie v telenovelách a akčných filmoch. Už dávno prestal snívať o úlohách veľkých charakterových hrdinov, je rád, keď získa aspoň zopár podradných štekov. Kerata čerpá zo svojich bohatých hereckých a režijných skúseností, jeho dôverné poznanie dabingového a mediálneho teritória slovenskej umeleckej obce mu pomáha v presvedčivom vykreslení prostredia a vzťahov, v zobrazení plnokrvných charakterov.