In „Teufelssprache“ erzählt Veronika Simoniti komplexe und zauberhaft-magische Geschichten über Entwurzelte und Grenzgängerinnen. Sie spielt mit literarischen Traditionen des 20. Jahrhunderts und thematisiert die Verstrickungen und Auflösungen von Geschichten. Ihre Erzählungen sind surreal und laden zum Lesen ein.
Rozprávačka príbehu sa po smrti svojej matky vracia z Paríža domov do Slovinska, aby v prímorskom mestečku Portorožpredala byt po babičke. Pri triedení vecí nájde fotografiu z roku 1943, ktorá ju šokuje. Jej babička Ivana je na nej tehotná a za ruku drží päťročné dievčatko Pinu – mamu rozprávačky. Ale Pina súrodenca nemala. Nikto z rodiny, kto by o tom niečo mohol vedieť už nežije. Podarí sa jej poskladať mozaiku životného príbehu svojich blízkych – starej mamy Ivany, starého otca Adrijana, mamy Piny a neznámeho dieťaťa? Čo sa s ním stalo? Žije ešte? Narodilo sa vôbec? Najlepší slovinský román roku 2020 nadchol kritikov i čitateľov silnou tému o hľadaní rodinnej identity na pozadí udalostí druhej svetovej vojny.