Jozef Gregor Tajovský Ordre des livres

Pri príležitosti 150. výročia narodenia J. G. Tajovského vychádza výber z autorových najlepších próz a drám, ktoré sú relevantné nielen pre školopovinnú mládež, ale aj pre všetkých, ktorým nie je ľahostajná naša minulosť a kultúrne hodnoty. Nosnou témou prozaickej časti sú obetavé matky, ktoré urobia pre svoje deti aj nemožné vprózach Mamka Pôstková a Horký chlieb v kontraste s mentálne jednoduchým človekom, ktorý takúto pomocnú ruku od mladosti nemal v poviedke Maco Mlieč. Ďalším rozmerom výberu je prostota a jednoduchosť autorových hrdinov, ktorí nereptajú na svoju chudobu, ale, naopak, sú príkladom skromnosti, poctivosti a pracovitosti, s akou vedeli naši predkovia žiť v neľahkých podmienkach minulosti. Výber z dramatických diel autora je koncipovaný tak, aby ukázal nielen ťažkosti dedinského života v dráme Statky-zmätky, ale aj jeho radosti vo veselohre Ženský zákon.

Aj J. G. Tajovský bol počas 1. svetovej vojny povolaný k vojsku. Bol odvelený na ruský front, dostal sa do ruského zajatia. V roku 1917 vstúpil do česko-slovenských légií a bojoval s nimi proti nastupujúcej moci sovietov. Na tieto udalosti spomína v „Rozprávkach“. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Realistická poviedka, ktorá sa stala aj predlohou televízneho filmu. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výňatek z publikace: Jozef Gregor Tajovský. Maco Mlieč a iné. Vydavateľstvo Matice slovenskej. Martin 2004. Igor Válek, editor.

Vzrušujúce dobrodružstvo, ktoré autor zažil v detstve so starým otcom. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výňatek z publikace: Jozef Gregor Tajovský. Dielo 1. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry. Bratislava 1953. 377 s. Dr. Jozef Felix rediguje. Ivan Kupec, šéfredaktor.   Bibliografické poznámky: Prvý raz odtlačené v Slovenskom týždenníku 1906, č. 2, pod názvom „Nos“. Tŕpky, Ružomberok 1911, str. 21 — 27 Spisy (prvé vydanie) — 1 str. 135 — 142 Spisy (druhé vydanie) — 1 str. 131 — 138

Tvorba J. G. Tajovského sa zaraďuje do II. vlny slovenského realizmu. Predstavitelia tohto obdobia sa zaslúžili o presvedčivé začlenenie slovenskej literatúry do stredoeurópskeho literárneho kontextu. Ich videnie sveta a spoločenských problémov stáva zmenšeným a vníma sa detailnejšie. Vďaka tomu je obľúbeným žánrom črta, ktorá umožňuje priblížiť sa k príbehom obyčajných "malých" ľudí zblízka. Tajovského črty sa vyznačujú obrazom škaredého, neutešeného života dedinských ľudí skúšaných utrpením a biedou. Náznaky psychologických prvkov možno vidieť najmä v črte Maco Mlieč. Hlavná postava je zobrazená bez schopnosti sebaidentifikácie, nachádza sa v rozpoložení, ktoré si ani sama neuvedomuje a necíti tak potrebu na svojom živote niečo meniť. Mamka Pôstková sa žánrovo radí k poviedkam, v skutočnosti by sa však dalo hovoriť o óde na prostý, ale ušľachtilý život. Autor poukazuje na nevysvetliteľnosť životných problémov mamky Pôstkovej, ktorá nikdy nikomu neublížila, žila vždy čestne a jej smutný osud tak nemá žiadne pochopiteľné príčiny. Poviedka Horký chlieb poukazuje na hĺbku materinského citu bolestne skúšaného ťažkým životom vdovy, ktorá musí pracovať dni a noci, aby uživila svoje deti. Ani v tomto prípade autor nemá potrebu dávať rady či ponaučenia, iba zobrazuje tento ľudský údel.

Filozofiou Maca Mlieča je poriadne robiť celý život a statočne zomrieť. Autor kritizuje pánov, spoločnosť, zdieranie pracovitého človeka, ľahostajnosť voči slabším a postihnutým. V tejto poviedke vytvoril jednu zo svojich najkrajších postáv. Mliečove morálne vlastnosti, ľudskosť sú v ostrom kontraste nielen s jeho odpudzujúcim zovňajškom, ale aj s charakterovými vlastnosťami gazdu a richtára v jednej osobe. Klasika ze Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výňatek z publikace: Jozef Gregor Tajovský. Dielo 1. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry. Bratislava. 1953. 377.

Črty, poviedky, príhovory a denníkové zápisky zachytávajú Tajovského zážitky i úvahy od núteného narukovania na front cez prebehnutie do ruského zajatia, účasť v československých légiách až po návrat do vlasti cez Japonsko a USA. Tajovský sa netajil kritickým vzťahom k ruskému boľševizmu, preto jeho zbierka bola pri vydaní v Spisoch za komunistického režimu cenzurovaná. Vydalo nové vydavateľstvo Cathedra.

Statky-zmätky je dráma v štyroch dejstvách pojednávajúca o mladej dvojici, ktorá na nátlak okolia pristala na uzavretie manželstva bez lásky s prísľubom majetku. Smrť Ďurka Langsfelda je dramatizovaním udalostí z roku 1849. Juraj Langsfeld bol slovenský národovec, učiteľ, kazateľ a dobrovoľník. Ako poručík slovenskej dobrovoľníckej armády si získal uznanie pri obrane šútovskej úžiny proti maďarským vojskám. Za svoje ideály bojoval až do smrti, neváhajúc obetovať pre ne vlastný život.