Konštantín Čulen Livres

Výber z Čulenových "posedení" s osobnosťami našej nedávnej minulosti: Jozef Branecký, Vladimír Clementis, Jozef Cíger-Hronský, Ferdiš Juriga, Gustáv Košík, Ján Kvačala, Augustín Malár, Karol Mederly, Martin Mičura, Ján Pankuch, Karol Sidor, Martin Sokol, Vavro Šrobár a Jozef Tiso. Známe i zabudnuté postavy, s ktorými sa vo svojom pestrom živote stretával: s prof. Jánom Kvačalom v Bratislave v rokoch 1931-1934, so svojím niekdajším spolužiakom z gymnázia v Skalici Vladimírom Clementisom v Prahe v roku 1938 pri vyhlasovaní zákona o autonómii Slovenska, s Vavrom Šrobárom v Trenčianskych Tepliciach krátko pred koncom vojny, s prezidentom Jozefom Tisom a ministrami slovenskej vlády v emigrácii, s Karolom Mederlym v americkom koncentráku, s Karolom Sidorom v jeho kanadskom exile...

Konštantín Čulen roku 1945 odchádza s vládnou skupinou do emigrácie. Koniec vojny ho zastihol v Kremsműnsteri (Rakúsko). Tu ho - spolu s ďalšími 15 slovenskými utečencami - v júni 1945 zatkli agenti americkej CIC (Counter Intelligence Corps). Odvliekli ho do zaisťovacieho tábora v Peuerbachu, neskôr premiestnili do Glasenbachu. Po 9 mesiacoch útrap ho prepustili. Ako mu nikto nepovedal, čím sa previnil a prečo ho zaistili, tak mu nikto nepovedal, prečo ho prepustili. Pre Čulena bol pobyt v zaisťovacom tábore trpkou, traumatickou skúsenosťou. Nadšenec všetkého, čo bolo americké, ospevovateľ americkej demokracie a amerického chápania slobody a rovnosti sa v zaisťovacom tábore stretáva s druhou stránkou amerického národného charakteru: krutosť, ponižovanie, veľmocenská arogancia a barbarské zaobchádzanie so skutočným i domnelým nepriateľom. Čulenove zápisky sú trpkou spoveďou človeka, ktorý vidí svoju vieru v Ameriku zradenú a svoje životné dielo na Slovensku v troskách.

Jedným z hlavných "kameňov úrazu" v tejto téme bol a zostáva problém nezvyčajnej, absurdnej, podozrivej a nikdy nevyjasnenej smrti tohto slovenského hrdinu. Preto pokladáme za užitočné oboznámiť verejnosť s výsledkami bádania, ktoré pred polstoročím podnikol vtedy významný slovenský publicista Konštantín Čulen. Nemal síce prístup k najtajnejším a možno zničeným úradným dokumentom, ale na základe toho, čo sa mu dostalo do rúk, napísal tento zaujímavý a dôležitý referát.

V dvoch zväzkoch popísaný život amerických Slovákov, príčiny vysťahovalectva, spôsob cestovania, veľa štatistík, boj o vyššiu životnú úroveň. Bohatá obrazová príloha veľmi dobre doplňuje texty kníh. K prílohe kníh patrí aj trojfarebná mapa na ktorej sú zakreslené všetky slovenské osady v Amerike.

Život Dr. Jozefa Tisu. Druhé vydanie s podporou Priateľov prezidenta Tisu. Tlač povolená predsedom Prvej Katolíckej Slovenskej Jednoty. Predslov napísala Anna Magdolenová.

Nech táto kniha je mementom pre tých, ktorí by ešte aj dnes chceli dostať slovenský národ do českého chomúta. Nech je výstrahou budúcim slovenským generáciám, aby toto nikdy nedopustili, súc si vedomé, aká macošská bola pre Slovákov masarykovsko-benešovská republika. Státisíce nadaných a schopných Slovákov sa museli rozísť po celom svete, zatiaľ čo na Slovensku sa na dobre honorované miesta dostali Česi, často i nedostatočne kvalifikovaný. Čulenova kniha odhaľuje koloniálne vykorisťovanie Slovenska za prvej ČSR.