Bookbot

Paramètres

  • 160pages
  • 6 heures de lecture

En savoir plus sur le livre

Za stenou panelákového bytu sa odohráva čosi, čo znie ako vojna. Cesta starého muža do obchodu pripomína zápas o holý život. A rozhovor pri oberaní letných jabĺk púť hlboko do minulosti. O živote, ktorý sa kedysi odohrával v opustenom dome, nám zas najviac povie veľkokapacitný kontajner stojaci na ulici. A o tom, ako sa najlepšie zakoreniť na neznámom mieste hovorí žena, ktorej sa počas úmornej túry odtrhnú podrážky topánok. Plánky sú malé drámy v nepatrných životoch žien, mužov i detí. Sú to kyslé plody, ktoré nikto nezbiera, osamelé samorasty, za ktorými sa nikto neobzrie a nikomu nestoja za reč. A napriek tomu tvrdošijne lipnú na svojej existencii. Všetci títo ľudia sú totiž šťastní. Ale to vôbec nevadí. Úryvok: Veľmi by chcela, aby aspoň na Dušičky prišli jej deti. A vnúčatá – len kvôli nim vymenila v sušených slivkách kôstky za orechy. Chcela by: aby prišiel syn a dcéra. Už dlho chce na ich otázku Ako sa máš? Odpovedať: Na hovno! A nemyslieť to nijako zle. Len konečne povedať pravdu. Aby vedeli. Aby aspoň tušili. Cez telefón to nejde. A nejde to napokon ani cez stôl, keď sedia oproti sebe – vtedy jej vždy chýba odvaha, vtedy je na to vždy príliš málo času a príliš sa teší, že sú tu.

Achat du livre

Plánky, Ján Púček, Veronika Kopečková

Langue
Année de publication
2025
Reliure
(rigide)
Nous vous informerons par e-mail dès que nous l’aurons retrouvé.

Modes de paiement

Personne n'a encore évalué .Évaluer

Titre
Plánky
Langue
Slovaque
Publié
2025
Format
rigide
Pages
160
ISBN13
9788099954398
Séries
Description
Za stenou panelákového bytu sa odohráva čosi, čo znie ako vojna. Cesta starého muža do obchodu pripomína zápas o holý život. A rozhovor pri oberaní letných jabĺk púť hlboko do minulosti. O živote, ktorý sa kedysi odohrával v opustenom dome, nám zas najviac povie veľkokapacitný kontajner stojaci na ulici. A o tom, ako sa najlepšie zakoreniť na neznámom mieste hovorí žena, ktorej sa počas úmornej túry odtrhnú podrážky topánok. Plánky sú malé drámy v nepatrných životoch žien, mužov i detí. Sú to kyslé plody, ktoré nikto nezbiera, osamelé samorasty, za ktorými sa nikto neobzrie a nikomu nestoja za reč. A napriek tomu tvrdošijne lipnú na svojej existencii. Všetci títo ľudia sú totiž šťastní. Ale to vôbec nevadí. Úryvok: Veľmi by chcela, aby aspoň na Dušičky prišli jej deti. A vnúčatá – len kvôli nim vymenila v sušených slivkách kôstky za orechy. Chcela by: aby prišiel syn a dcéra. Už dlho chce na ich otázku Ako sa máš? Odpovedať: Na hovno! A nemyslieť to nijako zle. Len konečne povedať pravdu. Aby vedeli. Aby aspoň tušili. Cez telefón to nejde. A nejde to napokon ani cez stôl, keď sedia oproti sebe – vtedy jej vždy chýba odvaha, vtedy je na to vždy príliš málo času a príliš sa teší, že sú tu.