Paramètres
- 248pages
- 9 heures de lecture
En savoir plus sur le livre
Milan Markovič má od Boha/prírody (vyber podľa svetonázoru) vzácny dar rozosmievať, zabávať. Ale nielen to. V časoch pohnutých a nahnutých, či už komunistických, mečiarovských alebo iných, dodával nádej a vieru vo vlastný úsudok. Lebo raz darmo, človek vnímavý a citlivý ťažko nesie poznanie, že spoločnosť, či prinajmenšom jej hlavní predstavitelia sa načisto zbláznili. Potrebuje sa ubezpečiť, že chyba nie je v jeho prijímači. Že má aj naďalej dať na svoj zdravý rozum, na hlas srdca... Alebo na Markoviča. Jeho, s prepáčením za výraz, osveta, je osožná aj dnes. My, slabšie nátury, by sme totiž mohli jedného dňa uveriť, že je normálne kradnúť, že učiteľom patria nízke platy a somarinám hlavný vysielací čas v televízii, že je v poriadku, ak objem reklamy vysoko prevyšuje koncentráciu vyprodukovaných myšlienok, a tak ďalej a podobne... Ak aj neuveríme, hrozí, že by sme si zvykli. Ale vďaka Milanovi Markovičovi si nezvykneme. Našťastie. Márius Kopcsay
Achat du livre
Kto sa bojí , nech nečíta!, Milan Markovič
- Langue
- Année de publication
- 2011
- product-detail.submit-box.info.binding
- (rigide)
Modes de paiement
Il manque plus que ton avis ici.
- Titre
- Kto sa bojí , nech nečíta!
- Langue
- Tchèque
- Auteurs
- Milan Markovič
- Éditeur
- Marenčin PT
- Publié
- 2011
- Format
- rigide
- Pages
- 248
- ISBN10
- 8081140840
- ISBN13
- 9788081140846
- Séries
- Première publication
- 2011
- Titre original
- Kto sa bojí , nech nečíta!
- Évaluation
- 3,5 sur 5
- Description
- Milan Markovič má od Boha/prírody (vyber podľa svetonázoru) vzácny dar rozosmievať, zabávať. Ale nielen to. V časoch pohnutých a nahnutých, či už komunistických, mečiarovských alebo iných, dodával nádej a vieru vo vlastný úsudok. Lebo raz darmo, človek vnímavý a citlivý ťažko nesie poznanie, že spoločnosť, či prinajmenšom jej hlavní predstavitelia sa načisto zbláznili. Potrebuje sa ubezpečiť, že chyba nie je v jeho prijímači. Že má aj naďalej dať na svoj zdravý rozum, na hlas srdca... Alebo na Markoviča. Jeho, s prepáčením za výraz, osveta, je osožná aj dnes. My, slabšie nátury, by sme totiž mohli jedného dňa uveriť, že je normálne kradnúť, že učiteľom patria nízke platy a somarinám hlavný vysielací čas v televízii, že je v poriadku, ak objem reklamy vysoko prevyšuje koncentráciu vyprodukovaných myšlienok, a tak ďalej a podobne... Ak aj neuveríme, hrozí, že by sme si zvykli. Ale vďaka Milanovi Markovičovi si nezvykneme. Našťastie. Márius Kopcsay